Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1958.

Po ukončení štúdia začal pracovať ako stredoškolský učiteľ, neskôr pôsobil ako redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave.
Od marca 1961 bol pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v rôznych vedúcich funkciách. Ako uznávaný odborník v oblasti astrofyziky, v oblasti dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a dynamiky medziplanetárnej hmoty, získal vedeckú hodnosť CSc. obhajobou dizertačnej práce s názvom Meteorický roj Orioníd (1967) a vedeckú hodnosť DrSc.
Prácou Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy (1986).
V roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne získal titul profesor.
Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom spolu podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy.
Medzinárodná astronomická únia, ktorej bol od roku 1970 členom, pomenovala v roku 2001 na jeho počesť planétku (11657) Antonhajduk.
Za svoju činnosť bol odmenený viacerými oceneniami Slovenskej akadémie vied i amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Venoval sa aj propagácii vedeckých výsledkov pre širokú verejnosť.
Slovenský literárny fond mu v roku 1975 a 1976 udelil prémiu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu.
Činnosť Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV riadil v rokoch 1974 - 1980.
V rokoch 1992-1996 bol prvým rektorom obnovenej Trnavskej univerzity.
Bol slovenským odborníkom na výskum turínskeho plátna, a k danej problematike vydal aj knihu.

tvorba

K horizontom vesmíru a K planétam.
Spolu s Dr. Jánom Štohlom zostavil Encyklopédiu astronómie (1987).