V r. 1949 s vyznamenaním ukončil štúdium na gymnáziu v Prievidzi a v r. 1953 takisto s vyznamenaním na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského), odbor výtvarná výchova – dejepis, kde študoval kresbu u Gustáva Mallého, Bedricha Hoffstädtera, Eugena Nevana a Eugena Lehotského.

Akademický maliar Marián Velba sa narodil v učiteľskej rodine 3.7.1930 v Hradišti pod Vrátnom. Svoj život prežil v Bratislave, letné mesiace v r. 1967 – 1977 v Trnave. Výtvarná činnosť Mariána Velbu bola bohatá a stal sa známym vo svete výtvarného umenia. No nikdy si nezabudol všimnúť každého človeka bez rozdielu, bol známy svojou mimoriadnou skromnosťou a ľudskosťou, ako aj veľkou láskou k svojmu rodisku a rodákom. Zomrel náhle 4. 4. 1991 v Bratislave

Od r. 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenského fondu výtvarných umení, kde pracoval v rôznych porotách a komisiách.
V r. 1966 – 1972 tvoril v rámci Skupiny ´66, ktorej program práve on vytýčil a ktorú spoluzakladal s Eduardom a Elvírou Antalovcami, Jánom Švecom a Zuzanou Bellušovou - Ruskovou. Išlo im o vlastný výtvarný výraz, riešenie problémov výtvarnou cestou a hlavne spoznávanie podstaty vzťahu krajiny a človeka. Skupina ´66 bola po nástupe normalizácie v r. 1972 oficiálne zakázaná, avšak výtvarníci sa stretávali aj naďalej.

Marián Velba veľa vystavoval doma i v zahraničí (vo Viedni, Krakove, Merseburgu, Halle, Kyjeve, Berlíne, Štetíne, Šoproni, Havane, Sofii a inde). Od r. 1957 sa v rámci celého Československa zúčastnil na 120 kolektívnych výstavách (v Prahe, Bratislave, Brne, Trnave, Skalici, Senici, Karlových Varoch, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Litomyšli, Litoměřiciach, Chebe, Nových Zámkoch, Piešťanoch, Žiline, Novom Meste nad Váhom, Dolnom Kubíne, Levoči, Lučenci, Moravanoch a inde). Na Slovensku samostatne vystavoval napr. v Bratislave, Nitre, Senici, Skalici.
Získal mnohé ocenenia, napr. vo Viedni (1959) a na iných celoštátnych i celoslovenských výtvarných súťažiach (v r. 1960, 1961, 1965, 1967, 1975, 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1984). 102 z jeho obrazov bolo umiestnených v galériách a múzeách.

V roku 1981 bol jeho obraz zaradený do stálej expozície v SNG. Jeho obrazy možno nájsť v Galérii mesta Bratislavy, v SNG, Oblastnej galérii M.A.Bazovského v Trenčíne, Východoslovenskej galérii v Košiciach, Záhorskom múzeu v Skalici, Záhorskej galérii v Senici, Múzeu v Bojniciach, Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, Kysuckej galérii v Čadci, Galérii P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galérii umenia v Nových Zámkoch. Taktiež jeho obrazy sa nachádzajú v inštitúciách ako Úrad vlády SR, SNR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zahraničných vecí v Prahe, SAV, Slovenský rozhlas v Bratislave, Český rozhlas v Prahe a inde.


Jeho pedagogická činnosť bola taktiež bohatá, pracoval vopred ako odborno-pedagogický pracovník a vedúci výtvarných krúžkov, od r. 1961 – 1976 bol zamestnaný na SVŠT v Bratislave na Stavebnej fakulte a od r. 1976 na Fakulte architektúry ako odborný asistent pre predmet Kreslenie na Katedre teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania. Keďže ostal verný svojmu náboženskému presvedčeniu a odmietol vstúpiť do KSS, napriek odbornosti a schopnostiam mu nebol umožnený kariérny postup, ostal na katedre ako odborný asistent. Vždy si zachoval pevný názor a tomu učil aj svojich študentov, ktorí o tom aj počas Nežnej revolúcie v r. 1989 vydali svedectvo. S úctou a vďakou si na neho spomínajú mnohí jeho žiaci, ako napr. Fero Guldan, Mário Žitňanský, Stanislav Baďura a iní. Bol tiež filozofom, filozofiu života a sveta často rozoberal so svojimi priateľmi, medzi ktorých patrili Milan Rúfus, Milan Paštéka, Ján Švec, Milan Laluha, páter Tekel, Anton Vranka, Ernest Zmeták a iní.


2012 (19.8.2012) mu bolo udelené Obecné vyznamenanie in memoriam Za šírenie dobrého mena obce Hradište pod Vrátnom vo výtvarníctve pri príležitosti 750. výročia 1. písomnej zmienky o obci.(zdroj : pozostalosť Mariána Velbu a Malá čs. encyklopedie)

tvorba

Bol aj literárne činný, písal básne (často korešpondovali s jeho obrazmi), kde sa prejavil jeho nesporný literárny talent, zbieral aj staré zabudnuté ľudové piesne, archaizmy, zvyky. Krásne hral na husliach a píšťale, ovládal viacero rečí.

Vo svojej tvorbe sa venoval hlavne krajinomaľbe, avšak jeho námety boli rôznorodé, okrem portrétov, figurálnych a priestorových kompozícií a pocitovej maľby dôležitou súčasťou jeho diela sú aj sakrálne obrazy, z ktorých dva sú umiestnené v kostole v Bratislave na Kalvárii a jeden v rodnej obci. Medzi jeho časté techniky maľovania patrí hlavne olej a akvarel, ale používal aj tuš, pastel, gvaš, artprotis.

Ilustroval 9 knižných publikácií (medzi zvlášť zaujímavé patria Naše hrady a kaštiele), ako aj rôzne hry pre deti. Podnikol študijné cesty do Nemecka (1958, 1961, 1964), Anglicka (1961), Poľska (1962), Maďarska (1962, 1964), Francúzska (1966), Talianska (1969), Bulharska (1971). Pracoval aj metodicky, prednášal a písal metodické state z oblasti výtvarnej a estetickej výchovy mládeže, spolupodieľal sa na náučnom televíznom filme pre základné školy.