Po štúdiu na Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši študoval evanjelickú teológiu v Bratislave (1933 – 1937) a Erlangene v Nemecku.

Jurášov otec padol v 1. svetovej vojne, a tak tri malé deti vychovávala matka sama s pomocou príbuzných.

Za kňaza ho 25. júna 1937 ordinoval biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda.

Od 1. októbra 1938 do 26. novembra 1942 bol seniorálnym kaplánom v Liptovskej Porúbke u seniora Ľudovíta Šenšela.

V rokoch 1940 až 1950 Jozef Juráš s prestávkami pôsobil ako redaktor Evanjelického posla spod Tatier v Liptovskom Mikuláši.

Od 27. novembra 1942 bol v Bratislave tajomníkom SEM (Združenie evanjelickej mládeže) a spirituálom na bohosloveckej fakulte.

V roku 1944 sa zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania. Bol členom revolučného Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku, kde pracoval ako osvetový referent, tlmočník, organizátor, vydavateľ letákov a spolupracovník Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici.

V rokoch 1945 - 1946 pôsobil na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši ako profesor náboženstva a spevu.

Od 1. januára 1947 Juráš bol dištriktuálnym farárom pri biskupskom úrade v Liptovskom Mikuláši u biskupa Vladimíra Pavla Čobrdu.

V roku 1947 bol na pozvanie Národnej luteránskej rady na polročnom študijnom pobyte v USA.

Dňa 26. februára 1953 ho zaistili a väznili na Krajskej správe ŠtB v Bratislave a kruto ho vyšetrovali, aby od neho získali priznanie o špionážnom spojení s USA a o vlastizrade. Krajská správa ŠtB v Bratislave podala trestné oznámenie na Krajskú prokuratúru v Bratislave dňa 6. septembra 1953. Po vypočutí krajskou prokuratúrou 21. septembra 1953 bolo rozhodnuté o jeho prepustení na slobodu.

Od septembra 1953 do konca júna 1954 bol práceneschopný – musel sa liečiť z následkov vyšetrovania. Žil v Liptovskom Mikuláši bez platu aj bez nemocenských príspevkov.

1. júla 1954 sa stal námestným farárom evanjelického a. v. cirkevného zboru v Čiernej Lehote, kde bol objektom stáleho sledovania štátnej bezpečnosti, aj miestnych udavačov.

Od 1. januára 1959 pôsobil ako námestný farár v Bátovciach. Tu ho 1. februára 1962 Štátna bezpečnosť opäť zaistila a do 30. septembra 1962 ho držali vo vyšetrovacej väzbe v Košiciach a v Prahe. Proces prebiehal v dňoch 9. – 11. júla 1962 a rozsudok bol vynesený 14. júla 1962. Keďže zostal verný svojmu presvedčeniu, odsúdili ho ako protištátny živel za vlastizradu na 13 rokov väzenia. Sedel od 1. októbra 1962 do 4. mája 1968 vo väznici vo Valdiciach. Po amnestii prezidenta Ludvíka Svobodu ho 4. mája 1968 prepustili, no až do jesene sa musel liečiť na následky väznenia v nemocnici v Bratislave.

15. septembra 1968 Jozef Juráš nastúpil ako námestný farár do cirkevného zboru a. v.
v Bratislave-Petržalke s fíliou Rusovce. Tento zbor v tom čase prakticky neexistoval. V priebehu niekoľkých mesiacov ho však Juráš dokázal oživiť organizačne i duchovne.
V rozkvete práce na poli cirkvi ho však represálie postihli tretí raz:

1. júla 1972 mu bol odňatý štátny súhlas na pôsobenie v úrade petržalského farára a násilne ho penzionovali. Zamestnal sa v Polygrafických závodoch v Bratislave ako korektor. Jeho poslednou prácou bola korektúra prekladu Biblie do slovenčiny. Posledný rok života prežil zväčša v nemocnici s rakovinou kostnej drene. Zomrel v Bratislave. Posledná rozlúčka s Jozefom Jurášom sa konala v kaplnke pri Kozej bráne v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne v Liptovskej Porúbke.

tvorba

V tomto znamení zvíťazíš,
Liptovský Mikuláš 1945 – výber z prednášok a úvah
Z temného údolia,
Liptovský Mikuláš 1992 – výber z väzenskej poézie
Články v Evanjelickom posle spod Tatier a v Cirkevných listoch