Evanjelický kňaz, biskup, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, spisovateľ, predseda Matice slovenskej, signatár Martinskej deklarácie, literárny historik a kritik.
* 25.12.1856 Dolný Kubín
+ 27.1.1930 Liptovský Mikuláš
Jeho nadanie rozvíjal v ľudovej škole v Dolnom Kubíne učiteľ Adolf Medzihradský. V rokoch 1868 - 1876 bol žiakom gymnázií v Turčianskom Svätom Martine, Revúcej a Kežmarku. Teológiu študoval vo Viedni a v Rostocku (1876 - 1879).
Pôsobil v Dolnom Kubíne ako výpomocný učiteľ a seniorálny kaplán (1879 - 1880), farár v Liptovskej Sielnici (1880 - 1883), v Jasenovej (1883 - 1895), od roku 1895 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V roku 1881 sa oženil s Annou Daxnerovou, dcérou známeho slovenského národovca Štefana Marka Daxnera. Od roku 1922 bol biskupom Východného dištriktu a generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi a. v. Od roku 1918 pracoval v literárnohistorickom a jazykovednom odbore Matice slovenskej. V rokoch 1922 - 1930 bol predsedom Matice slovenskej. Prispel k rozvoju cirkevnej tlače, v roku 1887 začal vydávať Cirkevné listy, ktoré redigoval do roku 1921. Redigoval tiež Tranovského evanjelický kalendár (1899 - 1921), Časopis pre ev. bohoslovie (1901) a časopis Evanjelický kazateľ (1905 - 1911).
V roku 1898 spoluzakladal spolok Tranoscius a bol jeho prvým správcom od roku 1898 až do roku 1924. Pod Janoškovým vedením sa tento spolok stal významnou cirkevnou i kultúrnou ustanovizňou, ktorá v Liptovskom Mikuláši pôsobí dodnes.
Písal literatúru pre deti a mládež. Bol autorom životopisov kultúrnych a cirkevných dejateľov. Prispieval do Národných novín a Slovenských pohľadov. Pôsobil ako predseda Hurbanovej evanjelickej literárnej spoločnosti. Bol jedným z podpredsedov Svetovej aliancie pre medzinárodnú mierovú spoluprácu prostredníctvom cirkví. Roku 1917 inicioval vznik Evanjelického sirotinca v Liptovskom Mikuláši.
Ešte za uhorských čias otvorene obhajoval práva Slovákov. Aktívne pôsobil i v slovenskom národnom hnutí pred rokom 1918. Proti maďarizácii vystupoval na konventoch evanjelickej cirkvi a v cirkevných časopisoch. Národné záujmy obhajoval v stoličnom zastupiteľstve. Propagoval československú vzájomnosť. V rokoch 1918 - 1920 bol poslancom Národného zhromaždenia a predstaviteľom poslaneckého Slovenského klubu. Bol prívržencom SNS. V roku 1923 mu Husova evanjelická teologická fakulta v Prahe udelila čestný doktorát. Prvý čestný doktorát získal už v roku 1914 vo Viedni, avšak uhorské úrady mu ho nepovolili používať. Zomrel 27. 1. 1930 v Liptovskom Mikuláši, kde je aj pochovaný.
tvorba
Jur Janoška - Zobrané spisy I. - II, 1932.
Jur Janoška - Zobrané spisy III., 1936.
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.