1769 – narodil sa v rodine gréckokatolíckeho farára vo Vyšnej Olšave (okres Stropkov), 7. októbra. Neskôr sa rodina Baluďanských presťahovala do obce Veľaty (okres Trebišov), nového pôsobiska hlavy rodiny;
1782 – ukončil Gymnázium v Košiciach (prvé tri roky študoval v Sátoraljaújhely, Maďarsko);
1785 – ukončil Filozofickú fakultu Kráľovskej akadémie v Košiciach;
1787 – ukončil Právnickú fakultu Kráľovskej akadémie v Košiciach;
1789 – ukončil Právnickú fakultu Viedenskej univerzity, štúdium zamerané na kamerálne vedy (vedy o národnom hospodárstve a účtovníctve);
– profesor na Právnickej fakulte Veľkovaradínskej univerzity v Nagyvárade (dnešná Oradea, Rumunsko);
1796 – doktorát práv na univerzite v Pešti (dnešná Budapešť, Maďarsko);
– profesor na univerzite v Pešti (vedúci katedry štátneho verejného práva);
1802 – dekan Právnickej fakulty na univerzite v Pešti;
– uzavrel manželstvo s Antóniou Annou Júliou Hegerovou, nemeckého meštianskeho pôvodu z Pešti. Spolu mali deväť detí, dvoch synov a sedem dcér;
1804 – na pozvanie ruského cára Alexandra I. odchádza do Ruska, do Sankt-Peterburgu;
– profesor na Pedagogickom inštitúte v Sankt-Peterburgu;
– pracuje na ruskom Ministerstve justície a Ministerstve financií;
1806 – vypracoval ruskú právnickú terminológiu - mimoriadny prínos do ruskej vedy;
1808 – čestný člen Botanickej spoločnosti v Altenburgu;
1809 – vypracoval plán na reorganizáciu ruských financií –„ Systema Michaila Balugjanskogo“ (zákon schválený 1.1.1810);
1810 – čestný člen Mineralogickej spoločnosti v Jene, predsedom ktorej vtedy bol J.W.Goethe;
– vypracoval „návrh na reorganizáciu ministerstiev“, podľa ktorého sa v tom istom roku prevádzali reorganizácie ministerstiev;
1813 – dvorný učiteľ cárových bratov Mikuláša (budúceho ruského cára) a Michala. Túto pedagogickú úlohu vykonával do roku 1817;
1814 – na oživenie ruského hospodárstva po dlhotrvajúcich vojnách vypracoval správu cárovi Alexandrovi I. , ktorá obsahovala výklad nového finančného plánu;
– vypracoval pre cára rozsiahlu správu, týkajúcu sa zrušenia nevoľníctva v Rusku;
1816 – dekan Filozoficko-právnickej fakulty Hlavného pedagogického inštitútu v Sankt-Peterburgu (1816-1819);
1819 – prvý rektor Sankt-Peterburgskej univerzity (4.10.1819);
1822 – poverený diplomatickou úlohou pri riešení sporu medzi Anglickom a USA;
– za ruskú stranu viedol s Čínou (čínskymi vedcami) písomnú korešpondenciu v latinčine;
– člen zákonodarnej komisie, kde sa zaoberá úlohami z oblasti financií: peňažný systém, organizácia bánk, dane, pôžičky, práce o financiách prosperujúcich štátov Európy;
1824 – odchádza zo Sankt-Peterburgskej univerzity;
1826 – vedúci Druhého oddelenia kancelárie Jeho veličenstva, ktorého úlohou bolo pripraviť úplnú zbierku zákonov od roku 1649, zostaviť systematicky usporiadanú zbierku platných zákonov a pripraviť návrhy nových zákonov;
1827 – pre ministerstvo vnútra vypracoval nový štatút mesta Sankt Peterburg;
– štátny tajomník cára Mikuláša I;
1828 – pri svojej prvej ceste do Čiech nadviazal priateľstva a spoluprácu s Václavom Hankom, P.J.Šafarikom, Čelakovským, Jungmanom a ďalšími významnými českými a slovenskými osobnosťami tej doby. Dohodli sa na vydaní slovanského slovníka;
– dôverný radca cára Mikuláša I;
1832 – vydáva 15 zväzkov „Zbierky zákonov Ruska“ (zbierka zákonov bola schválená manifestom 1. januára 1833 a uvedená do platnosti 1. januára 1835). Je dokončené najrozsiahlejšie dielo zostavenia a kodifikácie zákonov ruského impéria, ktoré Baluďanský pokladal za najdôležitejšie zo všetkých prác, ktoré vykonal v Rusku;
1833 – ako štátny tajomník je členom komisie, ktorá vyhodnotila podmienky štúdia na juhozápade ruského impéria a vypracovala návrh na otvorenie novej univerzity v Kyjeve;
1834 – riadi vydanie Puškinovho diela „Istoria Pugačeva“ v tlačiarni jeho oddelenia , pričom sa služobne stretáva s A.S.Puškinom;
1835 – predseda skúšobnej komisie na Sankt-Peterburgskej univerzite pre kandidátov na profesorov práva;
1836 – člen-korešpondent štatistického oddelenia Ministerstva vnútra;
1837 – dostal šľachtický titul s erbom, na ktorom vynikala rímska číslica „XV“, vlastnoručne načrtnutá cárom Mikulášom I. ako vďaka a spomienka na zostavených 15 zväzkov „Zbierky zákonov Ruska“;
– napomáhal pri zriadení Ministerstva štátneho hospodárstva. Boli využité jeho práce, pojednávajúce hlavne o roľníckych záležitostiach. Neskôr pri vydaní zákona, týkajúceho sa zrušenia nevoľníctva v Rusku (1861) boli taktiež využité jeho práce;
1839 – menovaný za senátora, má vojenskú hodnosť generála;
1846 – posledná cesta do českých kúpeľov;
– navštívil Budapešť a podľa niektorých prameňov navštívil aj svoj rodný kraj;
1847 – zomrel v Sankt-Peterburgu, 15. apríla. Pochovaný je na cintoríne Troicko-Sergejevského kláštora neďaleko Sankt-Peterburgu.
1874 – na Sankt-Peterburgskej univerzite zriadené štipendium na počesť jej prvého rektora Michala Baluďanského, udeľované najlepším študentom z rôznych študijných zameraní. Žiaľbohu do súčasnosti sa už táto tradícia nezachovala.

Vyznamenania:

1810 – rad sv.Anny druhého stupňa
1811 – rad sv.Vladimíra štvrtého stupňa
1826 – rad sv.Vladimíra druhého stupňa
1828 – rad sv.Anny prvého stupňa
1837 – šľachtický titul s erbom

Ďalšie vyznamenania:

– rad Bieleho orla
– rad sv. Alexandra Nevského s diamantovými znakmi
– štyri vyznamenania Za vynikajúcu prácu

tvorba

Publikované a nepublikované práce Michala Baluďanského:

1. De promptuaris. Pest, 1796
2. Ode Ad Alexandrum, Russorum imperatorem. Nagyvárad, 1804
3. Izobraženije različnych chozjajstvennych sistem. In. Statističeskij žurnal. 1806-1808, Sankt - Peterburg
4. Nacionaľnoje bogatstvo. In. Statističeskij žurnal. 1806-1808, Sankt-Peterburg
5. O razdeleniji i oborote bogatstva. In. Statističeskij žurnal. 1806-1808, Sankt-Peterburg
6. Redigované materiály sporu Anglicko-Spojené štáty. Sankt-Peterburg, 1822
7. Korešpondencia s čínskymi vedcami. Sankt-Peterburg
8. Svod zakonov Rossii. 15 zväzkov. Sankt-Peterburg, 1832
9. Politická ekonómia a financie. 8 zväzkov
10. O roľníckej otázke. 4 zväzky – zachované 2 zväzky
Pedagogika:
11. Základy štúdia pre kandidátov práva
12. Prednášky z finančného práva
13. Prednášky z obchodného práva
14. Prednášky z občianskeho práva
15. Prednášky z politickej ekonómie
Návrhy, návrhy zákonov:
a) zákonodarstvo, administrácia
16. Návrh na reorganizáciu ministerstiev
17. Návrh na usporiadanie otázky nevoľníkov
18. O prostriedkoch nápravy inštitúcií a zákonodarstva v Rusku
19. Plán a návrh na zbierku nariadení verejného práva
20. Plán policajných zákonov
21. Plán roľníckych zákonov
22. Návrh štatútu mesta Sankt-Peterburg
23. Úvahy o zriaďovaní gubernii
b) národné hospodárstvo
24. Finančný návrh
25. Návrh na pôžičkový systém
26. Návrh na usporiadanie daňových otázok
27. Návrh na zaistenie obehu peňazí v pohraničných mestách
28. Návrh na zlepšenie financií
29. Návrh na zriadenie kreditných inštitúcií
30. Plán reorganizácie ruských financií
31. Poznámky a návrh na mincový systém
32. Poznámky a návrh na usporiadanie bánk
33. Poznámky o finančnom zriadení v popredných štátoch Európy
34. Poznámky o poľnohospodárskej dani
35. Poznámky (tri) o finančnej administrácii v Rusku od Petra Veľkého do roku 1812 s prílohami (tabuľky o príjmoch a výdavkoch za vlády Alexandra I.).

Napísali o ňom:

1856 – vo Viedni bol vydaný prvý diel bibliografického lexikónu (Wurzbach: Bibliographisches Lexikon des Kaiserthum Ősterreichs. I., 1856), v ktorom na str. 139-140 sa pojednáva o Michalovi Baluďanskom;
1882 – v Sankt-Peterburgu bol knižne vydaný životopis Michala Baluďanského, ktorého autorom bol P.I. Baranov;
1890 – Ottův slovník náučný, díl 3. Praha 1890, str. 203;
1891 – Vengerov biografičeskij slovar. Tom II. Sankt-Peterburg 1891, str.80-83.

Baluďanský je uvádzaný aj v mnohých ďalších bibliografických dielach. Neskôr o ňom bolo vydaných niekoľko monografií, veľký počet článkov v rôznych časopisoch v Rusku ako aj v iných štátoch.