1953 - 1957 Stredná pedagogická škola, Trnava
1957 - 1959 Vyššia pedagogická škola, Bratislava
1969 - 1971 Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Mgr. Elena Mária Rumánková, rodená Vavrovičová sa narodila v Starej Turej v r. 1939. Jej rod je historicky spätý s mestom Stará Turá a dal mu významné osobnosti, medzi iným i jedného z prvých richtárov Starej Turej. Otec bol Rudolf Vavrovič a matka Ľudmila rod. Malková. Jej manžel Ing. Gustáv Rumánek je konštruktér a literát, jej syn Mgr. Ivan Rumánek PhD. je jazykovedec a polyglot a dcéra Ing. Martina vyd. Monošová spisovateľka a dizajnérka.
Základnú školu navštevovala v rodnom meste Stará Turá. Maturovala na Strednej pedagogickej škole v Trnave r. 1957, vysokoškolské vzdelanie ukončila na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave r.1959 – aprobácia: výtvarná výchova, rysovanie, ruský jazyk. Výtvarné vzdelanie získala pod vedením doc. akad. maliara E. Lehotského a akad. sochára R. Hornáka. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave v r. 1971 absolvovala v aprobácii Slovenský jazyk.
Po skončení vysokej školy nastúpila prvý rok ako učiteľka na 2. stupni základných škôl v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Podolí, ale inak celý svoj profesionálny život pôsobila na Základnej škole na ul. J.A. Komenského v Starej Turej. Ako učiteľka mnoho rokov aj ako vedúca obvodnej komisie výtvarnej výchovy.
Od čias strednej školy, až dodnes, kedy je už na dôchodku, sa venuje maľbe. Desaťročia sa pravidelne zúčastňovala letných maliarskych sympózií pod vedením akademických maliarov Fera Kráľa a Josefa Hrona. V jej tvorbe, ktorá sa dá počítať už na stovky obrazov, síce objavíme aj zopár suchých pastelov a akvarelov, no jej doménou je predovšetkým olejomaľba, ktorej v centre záujmu stoja hlavne kvetinové kompozície. Ich atmosféra, ľahkosť a štýl je nielen originálny, ale hlavne nezameniteľný.
Jej výtvarné diela sa nachádzajú v súkromných a verejných zbierkach nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Nemecku, Veľkej Británii, Japonsku a v USA. Najznámejšia je jej olejomaľba Veduta Starej Turej, (2003), ktorú darovala svojmu rodnému mestu.
Vystavovala na Slovensku a v Čechách na viacerých miestach. Zúčastňovala sa aj výstav, ktoré každoročne organizoval Krajský pedagogický ústav v Bratislave.
Jej obrazy sa nachádzajú aj v manželových zbierkach básní: v prvej zbierke je na obálke obraz Mesačná sonáta a v druhej zbierke je ilustračne využitá slnečnica z jej obrazu Slnečnice.
V literatúre E. M. Rumánková debutovala v r. 2003 divadelnou hrou Sluha, ktorá je dramatizáciou rovnomennej novely Kristíny Royovej. Hru vydalo vydavateľstvo Vivit, Kežmarok, dramatizácia vyšla pri príležitosti 100. výročia prvého vydania tejto novely K. Royovej a celoslovenská premiéra sa uskutočnila 22. júna 2003 vo Vrbovciach.
V roku 2004 vydáva zbierku poviedok Zakvitli lipy pod Drahami, s podnadpisom: Historely zo Starej Turej. V nej pútavou formou v sedemnástich poviedkach píše o dôležitých medzníkoch v histórii svojho mesta. (Kniha v prílohe obsahuje aj Pieseň o Starej Turej, ktorej melódiu a slová tiež zložila). Tento knižný titul sa stal regionálnym bestsellerom a ešte v tom istom roku vyšlo jeho 2. vydanie.
V knihe poviedok zo školského prostredia Slnko im svieti do vlasov (vyd. Vivit, 2006) nájdeme príbehy skutočných autorkiných žiakov, ktoré čitateľa oslovia. Autorka si v nich s učiteľskou láskou a pochopením spomína na svojich žiakov a túto knihu označili niektorí z čitateľov za „Slepačiu polievku pre školskú dušu“.
Jej literárna tvorba pokračuje divadelnou hrou Oľga (vyd. Linea Vera, Pezinok, 2007), ktorú autorka napísala podľa novely Kristíny Royovej V pevnej ruke.
Ďalšia zbierka beletrizovaných historických poviedok (tzv. "historel") Za tajomstvom pečatí (historely zo Starej Turej II) vyšla v r. 2009 a je druhým dielom príbehov z histórie mesta Starej Turej. Dvaja hlavní hrdinovia, ktorí sú sprievodcami po histórii Starej Turej aj prvom dieli, svojím mystickým spôsobom pokračujú v prežívaní ďalších pätnástich samostatných príbehov.
Oba diely historel sú rovnako pútavé ako aj historicky hodnotné, pretože autorka si dala záležať, aby sa jej príbehy pridržiavali všetkých dostupných historických faktov. Oba diely historel majú na obálke reprodukciu jej obrazu Veduta Starej Turej.
Divadelná hra Vykúpené šťastie (2010) je dramatizáciou románu Kristíny Royovej Za vysokú cenu. V prílohe divadelnej hry nájdeme notovú podobu piesne Pieseň námorníka, ktorú pre tento účel zložila E. M. Rumánková na slová K. Royovej.
Menšie literárne útvary (poviedky, rozprávky a detská poézia) vychádzajú v rôznych periodikách na Slovensku, tvorba pre deti vychádza hlavne v časopise Dúha. Tu tiež niekoľko rokov uverejňovala reprodukcie svojich obrazov spolu s výtvarnými komentármi, ktoré vďaka dlhodobej výtvarnej i pedagogickej praxi autorky boli na jednej strane deťom prístupné a na druhej aj odborne poučné.
Svoje poviedky publikovala i v krajanskom časopise Almanac National Slovak Society of The USA.
Elena Mária Rumánková sa zaoberá aj piesňovou tvorbou. Známe sú hlavne Pieseň o Starej Turej a Turanský valčík (v septembri r. 2006 mal premiéru na Námestí slobody v Starej Turej pri jeho znovuotvorení po rekonštrukcii). Pri tejto príležitosti napísala aj turanskú rozprávku Strážkyňa vôd. Príbeh je o víle Vodulke, ktorej socha krášli fontánu na novom námestí. Rozprávku zaradila do druhého dielu svojich historel.
Elena Mária Rumánková sa v mladosti niekoľko rokov aktívne venovala ochotníckemu divadlu. Mnoho rokov bola tiež členkou učiteľského spevokolu, viedla čitateľské hnutie pri miestnej organizácii Zväzu žien, viedla literárno-umeleckú náplň miestneho odboru Matice slovenskej, spolu s manželom bola i jeho spoluzakladateľkou.
Elena Mária Rumánková je od roku 2007 zaradená do encyklopédie životopisov osobností Who is Who.
Jej životopis je uvedený v publikácii Literárne osobnosti podjavorinského kraja, r. 2009.

tvorba

Výtvarná tvorba:
olejomaľby, akvarely, pastely, predovšetkým rôzne výtvarné kompozície a kvetinové zátišia, (vyše 400 obrazov).
Najznámejšie výtvarné dielo Veduta Starej Turej (rok 2003, rozmer: 61 x 87 cm) je olejomaľba vo farbách mesta a je to dar rodnému mestu. (Nachádza sa na Mestskom úrade Stará Turá vo Veľkej zasadacej sieni.)

Literárna tvorba:
2003 Sluha, divadelná hra (vyd. Vivit)
2004 Zakvitli lipy pod Drahami - historely zo Starej Turej
2006 Slnko im svieti do vlasov (vyd. Vivit)
2007 Oľga, divadelná hra (vyd. Linea Vera)
2009 Za tajomstvom pečatí - historely zo Starej Turej II
2010 Vykúpené šťastie, divadelná hra

Ocenenie:
2009 cena Čin roka mesta Stará Turá (spolu s manželom Gustávom)