V rokoch 1940 – 1945 študoval medicínu v Bratislave.
V rokoch 1945 - 1951 člen činohry ŠD v Košiciach, kde stvárnil najmä charakterové a komediálne postavy. Zahral si Miška v Ženskom zákone, Lucenzia v Skrotení zlej ženy, ale zaujal aj v postavách hrdinských mužov, ako bol Kozák v Najdúchovi, či Miguel de Cervantes v hre Don Quijot prichádza.
Z Košíc prešiel do hlavného mesta, kde začiatkom 50. rokov pôsobil ako asistent réžie Slovenského národného divadla a neskôr, v roku 1953 sa stal na Novej scéne režisérom. Snažil sa tam vytvoriť nový typ detského a mládežníckeho divadla, čo naznačovali jeho inscenácie Zakliati bratia, Snehová kráľovná alebo Princ a žobrák. Z hier pre dospievajúcu mládež vyniklo najmä predstavenie Večne mladá história. Hrou Hviezdičky (1959) sa zaslúžil o priekopnícke zobrazenie spoluúčasti detí na Slovenskom národnom povstaní.
V Novej scéne pôsobil aj po roku 1960, kedy sa divadlo začalo orientovať na dospelé publikum. Vrcholom jeho režisérskej tvorby v Bratislave bola komédia Klebetnice.
K hereckej tvorbe sa Ján Klimo vrátil v roku 1967 účinkovaním v televízii a rozhlase. Vďaka svojmu hlasovému prejavu sa uplatnil nielen v mnohých postavách rozhlasových hier, ale aj ako recitátor, rozprávač, ale aj spíker. Jeho hlas ho predurčil hrať v rozhlase postavy robustného charakteru. Známy je z hier Čln, Nočná mora, či z klasického repertoáru Mŕtve duše alebo Strážca č. .
Ján Klimo je starý otec herca Maroša Kramára.
|