Anton Prídavok vystupoval tiež pod pseudonymami Anton Kompánek; A.P. Umkin; K.Ž. Marčan; Peter Boleráz; strýc Anton; Zemkin.

Anton Prídavok sa narodil 28. mája 1904 v Kežmarku v rodine železničných zamestnancov, v dôsledku čoho sa často rodina sťahovala. Neskôr študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. V roku 1918 prestúpil na učiteľský ústav a v roku 1922 zmaturoval. Anton Prídavok pochádzajúci z uvedomelej slovenskej rodiny, mal ďalších štyroch bratov, pričom všetci piati sa významnou mierou zapísali do slovenských dejín.
Najstarší Peter Prídavok pôsobil v Londýne ako vedúci slovenského vysielania BBC. Bratia Prídavkovci Anton, Peter, Marián, Jozef a Ján patrili medzi vzdelanú slovenskú generáciu, mimoriadne publikačne a redakčne činnú. Okrem osvetovej, literárnej, dramatickej a básnickej činnosti, Anton Prídavok patril k prvým priekopníkom, ktorí položili základy rozhlasového života na východnom Slovensku. Organizoval rozhlasové vysielanie v Košiciach, neskôr po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom vybudoval rozhlasové štúdio v Prešove.
V rokoch 1927 až 1932 bol oblastným tajomníkom literárno-dramatického oddelenia Slovenskej ligy. Súčasne má nemalý podiel na položení základov profesionálnej scény dnešného Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde založil divadelný krúžok "Záborský," v ktorom bol režisérom a dramaturgom.
Počas druhej svetovej vojny sa postavil jednoznačne voči pangermanizmu a nastupujúcemu nemeckému fašizmu. Zúčastnil občianskeho odboja a ako riaditeľ rozhlasu v Prešove odišiel už počas prvých dní Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice. Pre potreby Slobodného Slovenského vysielača dal tajne do Banskej Bystrice premiestniť technickú aparatúru a rozhlasový archív, za čo ho zbavili funkcie riaditeľa.
Patril k tým kultúrno-osvetovým pracovníkom, ktorí jazykovú a jazykovednú kultúru zaraďovali medzi svoje prvoradé povinnosti.
Sledoval čistotu jazyka nielen v písomnej forme, ale aj v rozhlasovej a divadelnej hovorenej reči.
Po organizačnej a metodickej stránke sa spolupodieľal na vzniku a začiatkoch vydávania nášho prvého jazykovedného časopisu Slovenská reč, na vytvorení jeho celkového obsahového zamerania a na redakčnom usmerňovaní časopisu v prvom roku jeho vychádzania (1932/1933).
Po potlačení SNP a následnom krvavom pohone na príslušníkov povstaleckého hnutia bol v januári 1945 chytený nemeckým gestapom. Väznený, vypočúvaný a mučený sa dočkal oslobodenia, no v dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po skončení vojny v Ružomberku 12. mája 1945 a to iba ako 41 ročný.

tvorba

Dielo:

Vrásky času, Košice roku 1926
Do videnia, Bratislava roku 1940
Valaška a dukáty, Martin roku 1942
Svitanie na východe, Bratislava roku 1928
Poklad na Hradisku, Bratislava roku 1948
Nové časy idú, Martin roku 1933
Pribina, Martin roku 1941
Rozbité ministerstvo-román

Ocenenie:

V roku 1947 dostal štátnu cenu in memoriam za rozhlasovú činnosť v národnooslobodzovacom boji.