Ondrej Štefanko sa narodil 18. marca 1949 v Temešvári. Maturoval na slovenskom lýceu v Nadlaku, potom absolvoval štúdium fyziky a chémie.

Od roku 1974 pôsobil ako predseda Literárneho krúžku Ivana Kraska v Nadlaku a zároveň vedúci vydavateľstva, neskôr súbežne vykonával funkciu predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, bol predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov v zahraničí (1993–1996) a od roku 1990 bol šéfredaktorom časopisu Naše snahy. Pôsobil aj ako prvý podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Ondrej Štefanko vstúpil do literatúry ako básnik v roku 1977 básnickou zbierkou Dva hlasy. Potom nasledovali ďalšie pozoruhodné básnické diela Stojím pred domom, Rozpaky, Reptajúca pokora, próza pre deti Desať strelených rozprávok a mnohé iné. Výsledkom jeho hlbokého záujmu o slovenské literárne dianie a systematického štúdia slovenskej literatúry je antológia Putovanie do zasľúbenej zeme, ktorá vyšla v roku 1997.