Kňaz Spoločnosti Ježišovej, narodil sa 19. júna 1931 vo Valaskej Belej. Otec bol živnostník, matka v domácnosti – mali 10 detí. Študoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom a archívnictvo na bratislavskej Filozofickej fakulte UK. Roku 1963 opustil Slovensko s úmyslom vyštudovať za kňaza a stať sa rehoľníkom. V Ríme ho prijali na Lateránsku univerzitu a kňazské formovanie dostal v Kolégiu sv. Jána Nepomuckého.

Dňa 1. marca 1969 prijal z rúk biskupa Pavla Hnilicu sviatosť kňazstva a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V nemeckom Koblenzi sa zapojil do apoštolskej iniciatívy Pro Fratribus, ktorej „dušou“ bolo Fatimské posolstvo. S rovnakým názvom vychádzal náboženský bulletin informujúci o dianí v Cirkvi v bývalých komunistických krajinách, ktorého nemeckú redakciu páter Sebastian viedol.

Sebastian Labo sa vyznačuje osobitnou oddanosťou a láskou voči pápežovi Jánovi Pavlovi II. Napísal o ňom niekoľko kníh ( Zabijem pastiera, Lietajúci pútnik 20. storočia I-V, z návštev na Slovensku v rokoch 1990 a 1995 Posol lásky a pokoja a Apoštol národov 20. storočia, a knihu Utrpenie, smrť a pohreb Jána Pavla Veľkého). Vo februári 1999 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Valaská Belá.

11. decembra 2007 udelila Trnavská univerzita Sebastianovi Labovi titul Doctor Honoris Causa.