Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Ján Golian / armáda

Ján Golian

Ján Golian
významný predstaviteľ Slovenského národného povstania, slovenský brigádny generál

* 26.01.1906 Dombovár
životopis

Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v maďarskom Dombováre vo viacpočetnej rodine strojníka Rudolfa Goliana. V roku 1927 úspešne ukončil štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave ako poručík delostrelectva. Vojenské vzdelanie si prehĺbil na Vysokej škole vojenskej v Prahe.

Dňa 3. mája roku 1938 bol kpt. Golian pridelený k 10. divízii v Banskej Bystrici, kde vykonával funkciu prednostu 2. oddelenia štábu divízie. Po rozbití Československej republiky Golian prežíval veľké sklamanie. Slovenský štát považoval za provizórium, ťažko prežíval aj rozpad československej armády. Dňa 15.decembra 1939 bol Golian preradený do kategórie dôstojníkov generálneho štábu a povýšený na majora. Postupne zastával celý rad funkcií: prednostu 3. oddelenia štábu 1. divízie, prednostu mobilizačného a organizačného oddelenia, druhého dôstojníka generálneho štábu veliteľstva 1. divízie a napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Bojoval na sovietsko-nemeckom fronte, kde spoznal skutočné zmýšľanie slovenskej armády, videl odpor slovenských vojakov proti vojne so ZSSR, nadviazal prvé kontakty so sovietskymi partizánmi...

V roku 1942 mjr. Golian sa stáva náčelníkom štábu Veliteľstva divíznej oblasti 1. Od roku 1943 bol prednostom materiálneho oddelenia VDO 1. V roku 1943 bol povýšený na podplukovníka generálneho štábu. Golian si uvedomoval dopad víťazstiev sovietskej armády na vojakov Rýchlej divízie, sledoval postup vojsk, mal všeslovanské cítenie a osobné skúsenosti s nemeckým fašizmom na území ZSSR.

V polovici roku 1943 sa pplk. Golian vrátil z východného frontu. Bolo to obdobie, keď si objektívna situácia na Slovensku v dôsledku medzinárodných vojensko-politických udalostí a vývinu protifašistického odboja vyžadovala zjednotenie síl a prípravu podmienok na celonárodný ozbrojený odpor. Ilegálna SNR sa stala vrcholným orgánom príprav povstania. V tom čase bol Golian prevelený do Banskej Bystrice a ustanovený za náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska, čo mu otváralo možnosti budovania konšpiratívnej siete vo vojenských posádkach s pomocou vojenskej skupiny zloženej z pplk. Ferjenčíka, pplk. Vesela a pplk. Kišš-Kalinu. Neskôr sa k nim pridal celý rad antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov.

Začiatkom roku 1944 ilegálna SNR viedla tajné rokovania s Golianovou vojenskou skupinou a so skupinou plk. Talského a plk. Imra. Cieľom rokovaní bolo získavanie vplyvných dôstojníkov pre spoluprácu v odboji. Činnosť skupín sa riadila smernicami čs. londýnskej vlády, ktoré určovali Goliana za dočasného veliteľa vojenskej organizácie na Slovensku a poverovali ho viesť vojenské akcie.
Dňa 27. apríla 1944 sa pplk. Golian na tajnej porade v Bratislave oboznámil s programom a zložením ilegálnej SNR a prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. Na porade Golian pochopil výklad a zmysel Vianočnej dohody o nutnosti jednotného a centrálne vedeného ozbrojeného boja proti nemeckému fašizmu a domácemu klérofašizmu.

SNR poverila Goliana spracovať vojenský strategický plán a vojenskú prípravu povstania. Pplk. Golian mal nadviazať styk s už existujúcimi partizánskymi jednotkami na Slovensku a podporovať ich zbraňami a muníciou. Vojenský plán mal byť spracovaný v súlade so situáciou na nemecko-sovietskom fronte tak, aby povstanie bolo koordinované s operáciami sovietskej armády. Tieto dôležité úlohy si vyžadovali úplnú konšpiráciu, dôveru, spoločný postup a ochotu podriadiť osobné ambície boju za národnú slobodu. Skutočnými zástupcami Goliana sa stali pplk. Ferjenčík (spravodajský a všeobecný sektor), kpt. Polák (výzvedný referát a finančné otázky), mjr. Nosko (náčelník štábu vojenského vedenia), mjr. Marko (veci spojov), mjr. Cyprich (referát partizánsky a materiálny).

V lete 1944 sa pplk. Golian venoval vojenským prípravám povstania.Dňa 4.augusta 1944 do ZSSR odletela delegácia SNR v zložení K. Šmidke a M.Ferjenčík s cieľom informovať sovietsku stranu o stave príprav SNP.

V poslednej dekáde augusta 1944 partizáni obsadili viaceré slovenské mestá a obce, odboj vyústil do celonárodného povstania. Správy o tom prenikli k nemeckým orgánom na Slovensku a k predstaviteľom klérofašistickej vlády v Bratislave. Situácia sa stala pre nich neovládateľnou a J. Tiso súhlasil s príchodom nemeckých okupačných jednotiek na Slovensko od 29. augusta 1944.

Už 25.8.1944 sa Vojenské ústredie SNR dozvedelo o sústreďovaní nemeckých jednotiek na slovensko-moravských hraniciach. Ján Golian vydáva rozkaz na bojovú pohotovosť, stojí na čele povstaleckej armády. Za uskutočnenie vojenskej prípravy povstania a za úspešné riadenie činnosti povstaleckej armády pplk. Ján Golian bol dňa 29.8.1944 povýšený londýnskym MNO na plukovníka generálneho štábu a na základe rozhodnutia SNR z 5.9.1944 na brigádneho generála.

Počas povstania Golian preukázal svoje schopnosti pri obrane slobodného územia, kde čestne niesol bremeno zodpovednosti v najvyššej funkcii povstaleckého veliteľa.

Posledné dni jeho činnosti na povstaleckom území boli spojené s účasťou v partizánskej vojne v slovenských horách. Dňa 3. novembra 1944 počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom generál Ján Golian spolu s generálom Viestom boli zajatí v Pohronskom Bukovci. Nasledovali výsluchy na štábe EK-14 a v Bratislave. Po výsluchoch nasledoval prevoz do Berlína, kde oboch generálov napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdili na trest smrti. Poprava bola pravdepodobne vykonaná v koncentračnom tábore vo Flossenburgu v neznámy deň roku 1945.

zdroj

www.muzeumsnp.sk

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.