Adolf Peter Záturecký sa narodil v roku 1837 v Liptovskej Sielnici rodičom Petrovi Pavlovi Zátureckému a Márii rod. Lehotskej Slabejovej.
Bol básnikom i prozaikom, evanjelickým kňazom i pedagógom.
Po gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a Modre pôsobil od roku 1854 ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a od roku 1869 v Brezne.
V rokoch 1869 - 1871 bol publicistom v časopise Evanjelická škola. Spisovateľsky sa Adolf Peter Záturecký prejavil v roku 1873, keď vyšla jeho adaptácia nemeckej náboženskej poviedky Tomáš Nápravník. Okrem nej pre deti zveršoval mravné poučenia Hájiček (1879) a pre učiteľov zostavil v roku 1880 zbierku príležitostných vinšov Vinšovník. Okrem toho publikoval aj časopisy orientované pre deti (Včelka, Dom a škola, Priateľ školy a literatúry) a prispieval do viacerých odborných časopisov (Časopis MSS, Národné noviny, Obzor).
Ako folklorista sa zaoberal nárečiami a názvoslovím. Zozbieral a zostavil miestne názvy Liptova a Turca. Bol autorom odborných učebníc, obrázkových šlabikárov a čítaniek.
V roku 1894 v Martine vyšlo jeho dielo Slovenské hádanky, ktorým sledoval hlavne pedagogické ciele.
Najznámejšia je jeho práca s porekadlami a prísloviami, ktoré zhromažďoval 30 rokov. Zbierka Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, bola hotová už v roku 1878, no z dôvodu zatvorenia Matice Slovenskej vyšla až v roku 1897 v Prahe. Táto zbierka obsahujúca takmer 13 000 položiek je výsledkom autorovho bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva. Zbierka bola na európskej pôde prijatá veľmi kladne a dala možnosť komparácie s podobnými zbierkami v Poľsku, Čechách a Maďarsku. V dobovom medzinárodnom kontexte prevýšila všetky obdobné zbierky a jej vedecká úroveň (triedenie a usporiadanie materiálu, odkazy na inonárodné zbierky prísloví, jazykové spracovanie).
|