Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Július Machaj / výtvarné umenie

Július Machaj

Július Machaj
akademický sochár, vysokoškolský pedagóg

* 11.10.1931 Bobrovec, (okr. Liptovský Mikuláš)
vzdelanie

1951 gymnázium Liptovský Mikuláš a Lučenec
1952 - 1958 Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, odbor: sochárstvo
1973 titul docent

životopis

Július Machaj je rodákom z Bobrovca, akademický sochár, vysokoškolský pedagóg, člen tvorivej skupiny ROVEŇ. V rokoch 1952 - 1958 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Rudolfa Pribiša, Jozefa Kostku a Fraňa Štefunka. Za absolventskú prácu „Varuj!" získal cenu VŠVU a k tomu ešte ročný pobyt na škole.
Július Machaj patrí k zakladateľskej generácii novodobej tradície sochárstva na východnom Slovensku. Do výtvarného života vstúpil východoslovenský umelec ešte v 50. rokoch pomníkovou tvorbou. V roku 1959 nasledoval svojho staršieho kolegu Františka Patočku do Prešova a spolu sa zaradili k prvej vlne mladých absolventov, ktorí prišli na východné Slovensko. Po príchode do nového pôsobiska bol postavený pred nové ideovo-estetické úlohy a problémy, ktoré nastolila doba a ktoré mu umožnili sformulovať základy povojnového sochárstva v regióne.
Sochár tvoril väčšinou na objednávku – spočiatku to boli pomníkové a pamätníkové úlohy – diela určené kontkrétnym osobnostiam, udalostiam, najmä SNP a od prelomu 50. a 60. rokov s rozmachom nového urbanizmu a výstavby občianskych sídlisk a priemyselných stavieb narastali objednávky pre potreby dotvárania nových obytných súborov a verejných priestranstiev - parkov, škôl, obchodných centier, športových areálov...
V tomto období sa začal odvíjať aj sochársky osud Júliusa Machaja, za takmer polstoročie jeho plynutia má na svojom konte množstvo diel a snáď všetky druhy sochárskej tvorby - monumentálnej i komornej - pamätníky, pomníky, fontány, parkové sochy, dekoratívne diela, portréty, figurálne kompozície, reliéfy, pamätné dosky, medaily a plakety, drobnú plastiku. Z materiálov využíval kameň, bronz, drevo, sadru, cín, olovo, sklo, hydronálium, umelý kameň...
Svoj osobný program začal umelec rozvíjať koncom 50. a začiatkom 60. rokov. Jeho prvé práce sa opierali o realistické východiská - v monumentálnej i komornej polohe. Boli to figurálne kompozície a portréty, v ktorých výtvarne hlbšie zhodnocoval skutočnosť ukotvenú v tradícii ľudskej figúry ako ju v slovenskom modernom sochárstve nastolili a riešili Štefunko či Kostka, pričom aj monumentálne diela nesú v sebe žánrovo realistickú vecnosť (pomník Ľ. Kukorelliho, pamätná tabuľa Mateja Korabinského, Pamätník na Krížoch, Smäd, Oddych).
Július Machaj už v začiatkoch svojej tvorby venoval značnú pozornosť i portrétu z okruhu svojej rodiny a blízkych priateľov (Eva, Matka, Spomienka na matku, Ľuba, Magda, Moje deti, Stryná, Vnúčatá), ale realizoval aj verejné objednávky na portrétne diela viacerých slovenských dejateľov.
Liptovský rodák si z domova doniesol tiež záujem o drevo, poznanie drevorezbárskej liptovskej tradície. Vzťah k tejto téme, využívanie princípov ľudového rezbárstva, jednoduchosti a uplatnenia detailu a ornamentu využil pri tvorbe skupiny drevených a kamenných sôch - Sediaci akt, Stéla, Mladucha, Žena a kvety, K noci sa chýli, Smútok, Nevesta, Kvet – fontána...
Osobitnou kapitolou prác zo 60. rokov sú komorné kompozície z kameňa – Herec, Svedomie, Neuznaný básnik, či Maska, v ktorých uplatnil istú, preňho netypickú karikujúcu a akoby moralistickú nadsázku vyjadrenú v ich výraze.
V pamätníkovej, ale aj komornejšej tvorbe 70. a 80. rokov uplatnil Július Machaj syntézu a prehodnotenie niektorých svojich postupov. Dospel v nich k charakteristickej monumentalizácii foriem, tvarov a objemov a naďalej uplatňoval 2 princípy - skulpturálny i plastický.
V poslednom období sa sústreďoval najmä na drobnú plastiku, diela drobného žánru a voľné kompozície (Hudobníci, Na krst, Na trh, Vánok v svrčine, Vzdušný vír...), ktoré tvoril z cínu, olova a v kombinácii so sklom.
Július Machaj pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1961 vyučoval na Katedre výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove a od roku 1997, po vzniku Prešovskej univerzity, na Katedre výtvarnej výchovy a umenia Fakulty humanitných a prírodných vied, kde zostal až do roku 2000.

Ocenenia:

1965 Pomník Krompašskej vzbury, II. cena
1997 Cena mesta Prešov za kultúru

Účasť v súťažiach:
1960 Pomník poľnohospodárstva, Trebišov, spolu s F. Patočkom

tvorba

výber z tvorby:

1959 pomník Ľ. Kurorelliho, Habura
1959 pamätník Oddych, Prešov
1959 - 1960 pamätník Smäd, Michalovce
1961 pamätná tabuľa Mateja Korabinského, Prešov
1961 pamätník SNP na Krížoch (s F. Patočkom)
1962 Pirueta, Prešov
1964 Recitátorka, Bardejovské Kúpele
1964 Sediaci akt, Prešov
1965 busta Mikuláša Moyzesa (pre Dom umenia v Košiciach)
1966 Herec
1966 Svedomie
1967 Prázdniny, Strážske
1967 Stéla
1967 Neuznaný básnik
1967 Maska
1970 Karička, Košice
1971 Na zábradlí, Jelšava
1971 Krasokorčuliarky, Košice
1972 Mladucha
1975 Nevesta
1976 Žena a kvety, Prešov
1979 busta J. Andraščíka (pre Lipovce)
1979 Smútok
1984 K noci sa chýli
1984 Nevesta
1991 Kvet - fontána, Prešov
busta Jána Andraščíka, Lipovce

Portréty:

1956 Eva
1959 Matka
1962 Spomienka na matku
1962 Ľuba
1962 Magda
1970 portrét J. K
1966 Moje deti
1964 Matka
1965 Stryná
2000 - 2005 Vnúčatá

zdroj

Marta Hrebíčková: Julo Máchaj - 75, 2006, spracovala Zlatica Mokrá

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.