1931 – 1933 učiteľský ústav, Martin
1935 – 1936 Škola umeleckých remesiel, textilné oddelenie, oddelenie kreslenia
1941 – 1945 Slovenská vysoká škola technická, Bratislava, oddelenie kreslenia a maľovania
1947 – 1948 Výtvarná akadémia, Rím, oddelenie grafiky a maľby

Matilda Čechová sa narodila v roku 1908 v Čičmanoch. V rokoch 1912 - 1920 žila s rodičmi v Rakúsku, po návrate žila striedavo na Slovensku a v Čechách.
Vyštudovala učiteľský ústav v Martine a neskôr, popri zamestnaní, študovala na textilom oddelení Školy umeleckých remesiel u Ľ. Fullu, M. Galandu a F. Malého. Umelecké vzdelanie si doplnila aj na SVŠT v Bratislave u M. Schurmanna, G. Mallého a J. Mudrocha a v rokoch 1947 - 1948 študovala na oddeleniach grafiky a maľby výtvarnej akadémie v Ríme u N. Maccariho.
V rokoch 1960 a 1974 absolvovala študijné cesty v Taliansku, v rokoch 1961 a 1968 v bývalej Juhoslávii a v rokoch 1962 a 1976 v bývalom ZSSR.
Matilda Čechová pôsobila aj ako pedagogička, v rokoch 1933 - 1955 učila na Odbornej škole pre ženské povolania. Potom bola až do svojej smrti v roku 1995 výtvarníčkou v slobodnom povolaní, pôsobila v Bratislave.
Ako výtvarníčka sa venovala hlavne grafike, tiež kresbe, maľbe a textíliám. V prvých prácach zužitkovala námety zo študijnej cesty v Ríme, dielo (Na predmestí Ríma, 1948). Zdrojom jej inšpirácie bol život ľudu na dedine, ľudový výtvarný prejav, vidiecka architektúra, folklór a ornament.
V roku 1948 vytvorila cyklus grafík Čičmianske madony, v roku 1949 drevorezy Čičmianska matka a Na paši, v roku 1954 Oberačky v Rači a iné.
V maliarskej tvorbe sa Matilda Čechová venovala predovšetkým krajinomaľbe a žánrovej maľbe. Jej krajinomaľby mali výrazný impresívny podtext, čerpala z jednotlivých krajov Slovenska, najmä z rodných Čičmian a okolia. K olejomaľbám inšpirovanými rodiskom patria Čičmianske domy I, Radenov dom (oba 1966), Čičmany – Javorinka (1974), Zázrivské polia (1982), ale aj kresby Sypárne v Hubovej (1960), Strečno (1962), Tvrdošín - drevený kostolík (1981), Fačkov (1982).
Motív Bratislavy maliarka zachytila v obraze Stará Bratislava (olej, 1970).
Okrem toho sa venovala aj téme SNP, ktorú zobrazila v cykle Povstanie z roku 1956, jánošíkovskú tematiku spracovala formou linoleorezu v diele Jánošík z roku 1963. Častou bola aj téma kytíc - Kamélie (olej, 1970).
V oblasti úžitkového umenia vytvorila gobelíny Pijú chlapci, pijú (1961), Čepčenie nevesty (1974), venovala sa artprotisu, v poslednom období tiež monumentálnej tvorbe.
Umelkyňa sa zaoberala aj zberateľskou a reštaurátorskou činnosťou. Jej zbierka ľudovej výšivky, krojov, keramiky, plastiky, maľby na skle je súčasťou zbierkového fondu Považského múzea v Žiline a Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.
Matilda Čechová bola spoluzakladateľkou Galérie ľudovej plastiky v Slanickej Osade, kde umiestnila svoju zbierku drevených, keramických a kamenných sošiek z celého Slovenska.
V roku 1954 spolu s E. Haberernerovou ilustrovala knihu Zo stromu na strom s textami D. Kozlíka.
Zúčastňovala sa na domácich i zahraničných výstavách organizovaných Zväzom slovenských výtvarných umelcov, Skupinou 29. augusta a Hollarom. Individuálne výstavy mala v Bratislave, Dolnom Kubíne, Hlohovci, Nových Zámkoch, Poprade, Rožňave, Ružomberku, Rajeckých Tepliciach, v Žiline a v roku 1996 v Košiciach.
Matilda Čechová bola členkou Umeleckej besedy slovenskej, Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Hollaru, Spolku grafikov a priateľov grafiky a Skupiny 29. augusta.

tvorba

- výber -

1948 Na predmestí Ríma
1948 Čičmianske madony
1949 Čičmianska matka
1949 Na paši
1954 Oberačky v Rači
1956 Povstanie
1960 Sypárne v Hubovej
1961 Pijú chlapci, pijú
1962 Strečno
1963 Jánošík
1966 Čičmianske domy I
1966 Radenov dom
1970 Stará Bratislava
1970 Kamélie
1974 Čičmany – Javorinka
1974 Čepčenie nevesty
1981 Tvrdošín - drevený kostolík
1982 Zázrivské polia
1982 Fačkov