1931 gymnázium, Prešov
1932 - 1937 Právnická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava

Martin Martinček sa narodil v roku 1913 v Liptovskom Petre ako druhé dieťa v rodine staviteľa. Po maturite na reálnom gymnáziu v Prešove, študoval v rokoch 1932 - 1937 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal aj doktorát.
V roku 1945 spoluorganizoval Povereníctvo spravodlivosti, neskôr Povereníctvo financií. Od nasledujúceho roku až do februára 1948 zastával funkciu prezidiálneho šéfa Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady v Bratislave. V roku 1947 sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.
Nový režim Martinčeka odsunul z verejného života. V júni 1951 bol pridelený ako robotník do tehelne v Liptovskej Ondrašovej, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Neskôr, kvôli zdravotným komplikáciám, pracoval na poliach Komunálnych služieb v Liptovskom Mikuláši, kde ho následne zamestnali ako plánovača. Martinčekove kontakty v štátnej správe pomohli predstaviteľom mesta i okresu získať rozvojové financie, hoci Martin Martinček, ako sám vravel, musel zostať „ v prítmí“.
V rokoch 1955 - 1961 bol riaditeľom a zároveň jediným pracovníkom nového Múzea Janka Kráľa a rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o jeho otvorenie. V tom čase sa už venoval umeleckej fotografii. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Na cestu profesionálneho umeleckého fotografa sa vydal ako 48-ročný, aj vďaka manželke Ester, renomovanej slovenskej maliarke a výtvarníčke.
Martin Martinček patrí k mimoriadnym a svojim dielom k najväčším slovenským umeleckým fotografom. Inšpirovaný ľuďmi a prírodou rodného Liptova vytvoril rozsiahle, často novátorské fotografické cykly. Už jeho prvá kniha Nezbadaný svet s veršami Laca Novomeského z roku 1964 vzbudila ohlas, zvlášť v zahraničí. V roku 1966 vyšla kniha Vám patrí úcta, postupne ďalšie: Svetlá vo vlnách (1969), Vrchári (1975), Hora (1978), Chvála vody (1981) a Čas slnka (2000). Na troch obrazovo-textových publikáciách spolupracoval s básnikom Milanom Rúfusom: Ľudia v horách (1969), Kolíska (1972) a Báseň o Kriváni (1988). Spoločne s Mariánom Pauerom vznikla publikácia Ako sa krúti svet (1995), bibliofília Chvála svetla (1998) a reprezentatívna monografia Martin Martinček (2003). Majstrove fotografie sú súčasťou vydania esejí Dalimíra Hajka Rozpätie dňa a noci (1992) a publikácie Daniela Šimka Si sneh (2005).
Martinčekove fotografické cykly inšpirovali tvorcu celovečerného dokumentárneho film režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972), ktorý patrí k najúspešnejším a najoceňovanejším slovenským filmom.
Fotograf Marin Martinček zomrel z 1. na 2. mája 2004 v Liptovskom Mikuláši.

Ocenenia:

1970 titul Zaslúžilý umelec
1970 čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie (FIAP) v Berne
1989 Pamätná medaila zaslúžilého umelca Jozefa Sudeka
1998 Cena Martina Benku
2000 Čestný občan mesta Liptovský Mikuláš
2003 štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy

tvorba

1964 Nezbadaný svet
1966 Vám patrí úcta
1969 Ľudia v horách
1969 Svetlá vo vlnách
1972 Kolíska
1975 Vrchári
1981 Hora
1981 Chvála vody
1988 Báseň o Kriváni
1995 Ako sa krúti svet
2001 Krása slnka