Marianna Krajčírová-Némethová je najúspešnejšia slovenská športová gymnastka histórie, účastníčka troch olympijských hier.
Narodila sa v Košiciach v roku 1948. V detstve prekonala viaceré zdravotné problémy, na vykĺbených nohách nosila strojček. No aj napriek tomu a s výrazným prispením otca, cvičiteľa a bývalého gymnastu, sa cvičenie a šport stali pre mladú Košičanku súčasťou života.
Svoju športovú kariéru začala v Bratislave, kam sa presťahovala s rodičmi a na gymnastických pódiách sa predstavila vo veku deviatich rokov. Pri cvičebných zostavách ťažila predovšetkým zo svojho silového potenciálu, nezaostávala však ani v elegancii. Úspešná bola najmä v preskoku, prostných cvičeniach a na bradlách.
Prvým trénerom mladej gymnastky bol Ján Čížik, s ktorým trénovala v Slavoji Vinohrady Bratislava. Venoval sa jej od jedenástich do šestnástich rokov a poctivým tréningom z nej urobil vynikajúcu reprezentantku a olympioničku. Neskôr Marianna Krajčírová-Némethová trénovala pod dohľadom Antonína Kojdeckého, Slávky Matlochovej, Vladimíra Proroka, Aleny Tintěrovej a Viery Mehešovej.
Idolom talentovanej gymnastky bola Veřa Čáslavská, kráľovná olympiád 1964 a 1968.
Práve na olympijských hrách 1964 v japonskom Tokiu zažila Marianna Krajčírová svoj debut pod piatimi kruhmi. Vo viacboji skončila na 22. mieste a s družstvom Československa, ako jediná Slovenka, vybojovala strieborné medaily. Za víťaznými Ruskami zaostali o necelý bod.
Po olympiáde nasledoval ďalší veľký šampionát. Majstrovstvá sveta 1966 sa konali v Dortmunde. Československé družstvo tu získalo najcennejšie medaily. K zlatu pridala opora československej reprezentácie siedme miesto vo viacboji a piate v preskoku.
Na Majstrovstvách Európy 1967 v Amsterdame si v súťaži družstiev vybojovala slovenská gymnastka tretie miesto a rovnakú medailu získala aj po cvičení na bradlách. V preskoku skončila štvrtá, rovnako v prostných a v cvičeniach na kladine obsadila piate miesto.
V tom istom roku sa konala predolympijská súťaž v Mexico City a Marianna Krajčírová dosiahla ešte výraznejší úspech. Bola členkou víťazného družstva ČSSR a na ostatných štyroch náradiach obsadila druhé miesto.
Na ďalšej olympiáde (Mexico City, 1968) už patrila Marianna Krajčírová k oporám gymnastického družstva, ktoré obhájilo druhé miesto. Okrem toho skončila rodáčka z Košíc v individuálnych súťažiach, konkrétne v preskoku, tesne za medailovými pozíciami – na štvrtej priečke. Od bronzu ju delilo iba 0,25 boda. Vo viacboji jej patrila 9. pozícia.
V roku 1970 sa Marianna Krajčírová-Némethová (ktorá sa medzitým vydala) stala po prvý krát absolútnou majsterkou Česko-Slovenska a československú gymnastickú reprezentáciu viedla na MS v Ľubľane ako kapitánka. Do svojej zbierky si zaradila bronzovú medailu.
Na svojej tretej olympiáde v roku 1972 už cvičila so zdravotnými problémami. Družstvo gymnastiek skončilo v Mníchove piate, v individuálnej súťaži viacbojárok obsadila slovenská gymnastka osemnáste miesto a rozlúčila sa s aktívnou kariérou.
Naďalej však pokračovala ako trénerka, absolvovala štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Takmer dvadsať rokov trénovala mladé talenty, v Bratislave vychovala niekoľko reprezentantiek. Trénerstvo si vyskúšala aj v zahraničí, v Taliansku bola trénerkou v Calvisiane, neskôr v Pavone Mella.
V slovenskej ankete o najlepšiu gymnastku 20. storočia skončila Marianna Krajčírová-Némethová na prvom mieste.
Ocenenia:
* v ankete Gymnastka Slovenska 20. storočia obsadila 1. miesto.
* 2003 Strieborné kruhy SOV
* Čestný člen Slovenskej gymnastickej federácie SGF
Najväčšie úspechy:
OH 1964 Tokio
družstvá – 2. miesto
OH 1968 Mexico City
družstvá – 2. miesto
preskok – 4. miesto
MS 1966 Dortmund
družstvo – 1. miesto
preskok – 5. miesto
MS 1970 Ľubľana
družstvo – 3. miesto, ako kapitánka tímu
bradlá – 4. miesto
ME 1967 Amsterdam
družstvo – 3. miesto
bradlá – 3. miesto
preskok – 4. miesto
prostné – 5. miesto
kladina – 5. miesto
V roku 1967 na predolympijskej súťaži získala s družstvom 1. miesto, na bradlách, kladine, prostných a v preskoku obsadila 2. priečku.
V roku 1970 sa stala absolútnou majsterkou Československa.
Pôsobenie na pozícii trénerky:
1973 – 1976 Gymnastické centrum Bratislava
1977 – 1981 Stredisko vrcholového športu Bratislava
1982 – 1985 Slavoj Vinohrady Bratislava
1986 – 1989 Športové gymnázium Bratislava
1990 – 1991 Slavoj Vinohrady Bratislava
1992 – 2006 Taliansko
|