Mária Bancíková sa narodila v roku 1913 v Klenovci. V rokoch 1934 - 1938 študovala u J. Borodáča na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. Ako herečka pôsobila v SND už od roku 1936. Prvé angažmán trvalo desať rokov, potom bola členkou činoherného súboru SND ešte v rokoch 1951 - 1962. Okrem toho pôsobila v rokoch 1946 - 1951 aj na Novej scéne.
Učiteľskému povolaniu sa venovala v rokoch 1941 - 1951 ako externá učiteľka na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.
Ochotníckej činnosti sa Mária Bancíková začala venovať začiatkom 30. rokov v rodnom Klenovci. V roku 1934 získala za postavu Aničky v dráme Jozefa G. Tajovského Nový život 1. cenu na divadelnej súťaži. Slovenská herečka patrila ku generácii, ktorá rozvíjala tradíciu psychologicko-realistického herectva.
V Slovenskom národnom divadle debutovala v roku 1935 v lyrickej postave Ľudmily v Záborského hre Najdúch.
Pod vedením režisérov J. Borodáča, A. Bagara, J. Jamnického, F. Hoffmanna, I. Licharda a J. Budského sa formovala na profilovú herečku. Vytvorila viac ako 120 lyrických, komediálnych a tragických postáv. Na javisko SND priniesla dievčenskú bezprostrednosť, hravosť, ale aj zmysel pre vybrúsenú javiskovú konverzáciu. Stvárňovala kľúčové postavy v často protichodných žánroch a poetikách: Líza v Gorkého hre Vassa Železnovová (1937), Mária v Begovičovom Božom človeku (1939), Lavínia v O´Neillovej Americkej Elektre (1940), Mirandolína v rovnomennej hre C. Goldoniho (1944). S režisérom V. Jamnickým vytvorila Celiménu v Moliérovom Mizantropovi, Titanu v Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej (obe 1942), T. Hoffman ju obsadil do úlohy Done Sol v Hugovej dráme Hernani z roku 1940. J. Borodáč jej v roku 1942 zveril Roxanu v Rostandovej hre Cyrano z Bergeracu.
V krátkom časovom období vytvorila galériu portrétov ženských hrdiniek svetovej dramatiky: Nora v rovnomennej Ibsenovej hre (1942), Katarína v Shakespearovej hre Skrotenie zlej ženy (1946), Grušeňka v Dostojevského Bratoch Karamazovcoch (1947), či Rosava v Tylovom Strakonickom gajdošovi (1953).
Jednou z jej najväčších postáv bola Ľubov Jarová v rovnomennej hre K. Treňova (1952). Ich protipólom boli komediálne postavy: Dona Juana v hre Tirsa de Molina Don Gil (1945), Elmíra v Moliérovom Tartuffovi (1946), Dona Elena v hre Lopeho de Vega Milenka otrokyňa (1948), Margita v Goldoniho Štyroch grobianoch (1956). S veľkým úspechom stvárnila postavy v pôvodných slovenských hrách: Salome vo Hviezdoslavovej dráme Herodes a Herodias (1937), Anička v Chalupkovom Kocúrkove (1940), Marína Havranová v rovnomennej Stodolovej hre (1941), Pani Sokolová v Palárikovom Inkognite (1959).
V poslednej fáze vytvorila postavy trpiacich žien: Beatrice v Millerovej dráme Pohľad z mosta (1959), Lavínia Hubbardtová v Hellmannovej dráme Z druhej strany pralesa (1961). Vo viacerých slovenských filmoch vytvorila prevažne postavy dedinských žien s dramatickým až tragickým osudom: Zuza Šechnárka v Drevenej dedine (1955) alebo postavu Jergušovej matky vo filme Jerguš Lapin (1960).
Mária Bancíková spolupracovala aj s rozhlasom a televíziou, venovala sa i prekladom divadelných hier z ruského, maďarského a českého jazyka.
Používala pseudonym Mária Klenovská a v roku 1955 si vyslúžila titul zaslúžilej umelkyne.
Ocenenia:
1955 titul Zaslúžilá umelkyňa
|