1933 - 1938 Vysoká škola architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT, Praha

Eugen Kramár vyštudoval architektúru na ČVUT v Prahe. Od roku 1938 pôsobil v Bratislave, najprv v ateliéri F. Wein­wurma. V rokoch 1941 - 1942 pracoval v stavebnej spoločnosti Tatra a v roku 1942 založil so Štefanom Lukačovičom vlastný architektonicky ateliér. Slovenský architekt bol predstaviteľom funkcionalizmu, uprednostňoval jednoduchosť.
Prvou veľkou realizáciou bola budova Štátnej banky a Divadla P. O. Hviezdoslava v Bratislave Stavbu začali realizovať v roku 1942. Z roku 1943 pochádza budova Štátnej banky v Trenčíne. Plodné bolo najmä obdobie druhej polovice 40. rokov, keď navrhli rad významných budov, napr. Fond Národnej obnovy, komplex Zboru Národnej bezpečnosti, Povereníctvo lesov, obytné domy na Vazovovej ulici, poštu v Trnave, či obytný dom na Panskej ulici.
Slovenský architekt pôsobil tiež aj ako pedagóg. Najskôr na STU a neskôr, v rokoch 1947 - 1950, ako najmladší profesor na založenej Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave.
V rokoch 1947 - 1948 bol predsedom Spolku architektov Slovenska.
V období kultu osobnosti bol odsúdený na 14 rokov na Pankráci v Prahe, väznený bol v rokoch 1950 - 1960. Tvoriť však neprestal ani tu, vypracoval niekoľko projektov. Pripravil rekonštrukciu kláštora barnabitiek v Prahe a rekonštruoval niekoľko bytových domov na Žižkove.
Neskôr bol prepustený na základe prezidentskej amnestie a v roku 1967 rehabilitovaný.
V roku 1965 Eugen Kramár vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“. Pre svetový šampionát 1970 v lyžovaní navrhol v košickom ateliéri Stavoprojektu rad objektov vo Vysokých Tatrách - Hotel FIS, skokanské mostíky, stanicu zubačky, stanice lanovky zo Soliska, obchodný dom v Starom Smokovci, objekty Horskej služby a Čedoku a autocamp v Tatranskej Lomnici.
Nasledujúce obdobie pracoval na viacerých projektoch, bol projektantom Štátneho projektového a typizačného ústavu v Bratislave (1971 - 1984), ďalších šesť rokov bol hlavným architektom Slovenského zväzu výrobných družstiev.
V roku 1990 mu udelili ako prvému slovenskému architektovi Cenu E. Belluša za celoživotné dielo.
V roku 1995 získal čestný doktorát Slovenskej technickej univerzity a získal titul Dr. h. c.

Ocenenia:

1990 Cena E. Belluša

Prierez kariéry:

1941 - 1942 stavebná účastinná spoločnosť Tatra
1947 - 1950 profesor na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave
1951 - 1960 nespravodlivo obvinený a väznený
1960 - 1967 pracovník Stavoprojektu Košice
1967 rehabilitovaný
1971 - 1983 pracovník Štátneho projektového a typizačného ústavu Bratislava