štúdium v Prievidzi a Soproni
1655 – 1659 univerzita vo Wittenbergu

Izák Caban bol slovenský filozof a pedagóg. Predstaviteľ prešovskej filozofickej školy druhej polovice 17. storočia, bol tiež priekopníkom atomizmu na Slovensku. Ako profesor pôsobil na prešovskom evanjelickom kolégiu.
Narodil sa v roku 1632 v rodine evanjelického farára. Študentské roky prežil v Prievidzi a v Soproni, v rokoch 1655 – 1659 študoval na univerzite vo Wittenbergu, kde získal titul magister.
Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1660 – 1662 ako rektor na gymnáziu v Brezne. Nasledujúcich päť rokov bol učiteľom a konrektorom na prešovskej mestskej škole. V rokoch 1667 – 1670 bol profesorom IX. triedy na prešovskom evanjelickom kolégiu. Vyučoval metafyziku a fyziku, prednášal filozofiu a polemickú teológiu. Aktívny bol nie len v školskej oblasti, zaujímal sa tiež o verejné dianie a činný bol aj vo vedeckej a cirkevnej sfére.
V roku 1672 odišiel z Prešova, najskôr do mesta Tubigen, kde mal niekoľko dišpút, potom do Sibine (dnes Sibiu) v Sedmohradsku (1676), kde pôsobil ako profesor a neskôr sa stal direktorom gymnázia.
Od roku 1686 bol pastorom v Urwegene, neskôr v Mülbachu (1691) a od roku 1692 bol metropolitným kazateľom v Sibiu.
Izák Caban bol priekopníkom atomizmu na Slovensku a pokračovateľom filozofie Demokritovho atomizmu, v 138 stranovom spise Existentia atomorum (Wittenberg, 1667) uviedol viacero filozofických dôkazov existencii atómov. Jeho atomizmus nebol materialistický, hlásil sa k nominalizmu a snažil sa o zásadu empirického postupu. Viaceré svoje teórie o atómoch dokladal pozorovaniami a experimentmi, či cudzími, alebo svojimi. Nakoľko Izák Caban nezanechal žiadny systematický výklad o atomizme, jeho názory sú len odvodené a rekonštruované z obhajoby jeho práce Existentia atomorum, v ktorej pripúšťa existenciu atómov aj keď sú neviditeľné. Zastával tiež názor, že zo stanoviska prírody sú atómy ešte deliteľné, no zo stanoviska nášho poznania už nie.
K ďalším publikáciám Izáka Cabana sa radí viac ako 60 prác, najmä s teologicko-etickou a metafyzickou problematikou. Týmto témam sa venoval v dielach De attributis entis genere (Wittenberg 1658), De ministrorum vocatione (Wittenberg 1659), Fasciculus controversiarum, de natura et constitutione theologiae (Trenčín 1660), Bucolica sacra (Wittenberg 1662), De attributis entis ex philosophia prima (Wittenberg 1662), Disputatio metaphysica de existentia, distinctione et ordine (Košice 1668), Disputatio metaphysica de perfectione deque unitate formali (Košice 1669), Disputatio theologica 1 – 2 (Levoča 1669), Dissertatio, in qua questio haec moralis (Wittenberg 1674), Disputatio scholastico-theologica (Sibiu 1876) a v mnohých ďalších. Metafyzické dišputy z prešovského pobytu vyšli súborne pod názvom Synopsis controversiarum methaphysicarum (Levoča 1669).
Izák Caban bol tiež autorom viacerých školských divadelných hier Lyceum Eperiense dramaticum (Košice 1661), David (Košice 1663). Napísal tiež cyklus piatich didaktických hier, ktoré vyšli pod spoločným názvom Labarum triumphale victrici palladi Fragariae sollene v roku 1665 v Levoči. Barokovou poéziou prispel do zbierky Rosetum Frankianum.
Zomrel v Sibiu 18. marca 1707.

tvorba

1658 De attributis entis genere (Wittenberg)
1659 De ministrorum vocatione (Wittenberg)
1660 Fasciculus controversiarum, de natura et constitutione theologiae (Trenčín)
1662 Bucolica sacra (Wittenberg)
1662 De attributis entis ex philosophia prima (Wittenberg)
1967 Existentia atomorum, Existencia atómov (Wittenberg)
1668 Disputatio metaphysica de existentia, distinctione et ordine (Košice)
1669 Disputatio metaphysica de perfectione deque unitate formali (Košice)
1669 Disputatio theologica 1 – 2 (Levoča)
1669 Synopsis controversiarum methaphysicarum (Levoča)
1674 Dissertatio, in qua questio haec moralis (Wittenberg)
1876 Disputatio scholastico-theologica (Sibiu)

Školské divadelné hry:

1661 Lyceum Eperiense dramaticum, Prešovské lýceum zdramatizované (Košice)
1663 David (Košice)

Didaktické hry

1665 Labarum triumphale victrici palladi Fragariae sollene, Víťazoslávna zástava obetovaná každročne víťaznej prešovskej Minerve ( Levoča)