František Griglák patrí medzi najžiarivejšie talenty slovenského rocku.
S hudbou sa zoznámil keď mal päť rokov a rodičia ho prihlásili na klavír do prípravného ročníka. Neskôr prešiel z Ľudovej školy umenia na konzervatórium, kde si vybral odbor gitara. Prvú španielku dostal od deda, keď chodil do siedmej triedy. V čase keď na bratislavských sídliskách vznikali mnohé kapely, zapôsobil na Fratiška Grigláka hudobník Dežo Ursíny.
Koncom 60. rokov založil Fero Griglák s kamarátmi z jednej štvrte vlastnú kapelu Inside Of Fire. Amatérska skupina hrala predovšetkým prevzaté veci: Hendrixa, Kinks, Troggs, Equals. V tom období napísal Fero Griglák prvé vlastné skladby, ktoré sa na demonahrávkach dostali k Paľovi Hammelovi. V rokoch 1970 – 1971 sa vtedy sedemnásťročný gitarista na hudobnej scéne uviedol v skupine Prúdy.
Potom prišla ponuka, ktorú mladý hudobník nemohol odmietnuť. Aj keď jeho pôsobenie v skupine Collegium musicum v rokoch 1971 - 1972 bolo krátke, zúčastnil sa na nahrávaní dvojalbumu Konvergencie, ktorý sa radí medzi skvosty slovenského rocku. Fero Griglák sa na albume predviedol ako gitarista s vyspelou technikou, melodickou invenciou, logikou výstavby sól a neopakovateľným tónom (podľa ktorého je dodnes okamžite identifikovateľný, nezávisle od toho, na akom nástroji a aparatúre hrá). Dôvodom jeho odchodu bolo veľa koncertov a málo času na tvorbu nového albumu. Preto sa dal dokopy s Tomášom Berkom a jeho skupinou Ex We Five.
V roku 1973 založil Fero Griglák skupinu Fermáta. S basgitaristom Tónom Jarom, klávesistom Tomášom Berkom a bubeníkom Petrom Szapom začali ponúkať niečo, čo sa okamžite a bez diskusie zapísalo do dejín slovenskej a českej hudby. Autorom väčšinu hudby na doteraz vydaných dvanástich albumoch je práve zakladateľ formácie. Prvý album vyšiel v roku 1975 pod názvom Fermáta. Najviac úspechov prežívala skupina v rokoch 1976 - 1981, kedy vznikli najlepšie albumy. Pieseň z hôľ v roku 1976, Huascaran o rok neskôr, Dunajská legenda či Biela planéta v roku 1980. Jedenásty album s názvom Next vyšiel po dlhšej odmlke v roku 2005 a v poradí už dvanásty titul skupiny priniesol v roku 2007 výber toho najlepšieho pod názvom Fermata Live v Klube za zrkadlom.
Počas „hudobnej pauzy“ sa František Griglák venoval hudobnej réžii v televízii.
Vo svojej bohatej hudobnej kariére sa predstavil aj v zoskupeniach Avion, Pressburg, či Magma a spolupracoval aj s Jankom Lehotským. Je nielen iniciátorom vlastných projektov, ale aj vyhľadávaným štúdiovým spolupracovníkom. S Paľom Hammelom spolupracoval aj po odchode z Prúdov: s Fermátou nahral významnú platňu Stretnutie s tichom (1977) a v roku 1982 sa nakrátko obnovili Prúdy v legendárnej zostave s programom pre Štúdio S Prúdy 1966 - 2000. Nahrával tiež s Marikou Gombitovou a Robom Grigorovom.
V roku 1994 dostal František Griglák ocenenie Zväzu autorov a interpretov Grand Prix za celoživotný prínos pre slovenskú pop music.

Ocenenia:

1994 cena Grand Prix za celoživotný prínos pre slovenskú pop music.