Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Norbert Frištacký / funkcionári vedy a vzdelania

Norbert Frištacký

prof. Ing. Norbert Frištacký PhD.
prvý rektor STU po novembrovej revolúcii v roku 1989, vysokoškolský pedagóg

* 18.11.1931 Púchov
+ 5.7.2006 Bratislava
vzdelanie

1946 – 50 Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Bratislava
1950 – 54 Slovenská vysoká škola technická, Elektrotechnická fakulta, Bratislava
1958 - 62 vedecká ašpirantúra v odbore Technická kybernetika, EF SVŠT
1964 vedecká hodnosť’ kandidáta vied – CSc. (PhD.), v Technickej kybernetike
1970 docentúra
1985 inaugurácia – prof.

životopis

Prof. Ing. Norbert Frištacký, PhD. bol „pionierom“ rozvoja výskumu a vzdelávania v oblasti počítačov a ich využívania u nás. Bol jedným z prvých priekopníkov na poli nasadzovania a využívania číslicových počítačov na slovenských vysokých školách, tiež vysokoškolský pedagóg – profesor informatiky a výpočtovej techniky, prvý rektor STU po novembrovej revolúcii v roku 1989.

Celý svoj aktívny pracovný život prežil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. S jeho menom sa navždy bude spájať začiatok transformácie Slovenskej vysokej školy technickej na univerzitu kompatibilnú s európskym vzdelávacím priestorom.
„Počítačiarsku“ kariéru začal na Katedre automatizácie a regulácie Elektrotechnickej fakulty STU. Po vytvorení samostatného študijného odboru Elektronické počítače v roku 1974 prešiel na novozriadenú Katedru počítačov, ktorú pomáhal budovať spolu s novovytvoreným študijným odborom. Sám zaviedol celý rad predmetov z oblasti logických systémov a návrhu číslicových systémov. Významne sa podieľal aj na prestavbe obsahu vzdelávania po roku 1989, ktoré vyústilo do nových študijných programov a vzniku novej fakulty - Fakulty informatiky a informačných technológií, na ktorej bol garantom študijného programu Počítačové systémy a siete. Považoval za samozrejmé zabezpečiť predmety, ktoré prednášal, dostupnou literatúrou - vo forme skrípt a vysokoškolských učebníc. Ich používanie študentmi ďaleko presiahlo rámec fakulty a samotnej vysokej školy. O ich kvalite svedčí i fakt, že mali “celoštátny” charakter a získali ocenenia Slovenského literárneho fondu i Českej matice technickej.
V rámci výskumu sa venoval problematike analýzy a návrhu číslicových systémov. Významné sú jeho pôvodné výsledky v oblasti kompakcie mikroprogramov a najmä rozpracovanie idey tzv. Architektúry SIPO (Single Instruction-Parallel Operation), ktorá zodpovedá veľmi známej architektúre VLIW. Ako zodpovedný riešiteľ viedol mnohé úlohy štátneho plánu výskumu, fakultné úlohy a úlohy v rámci medzinárodnej spolupráce.
Vyškolil 13 kandidátov vied, z nich dvaja dosiahli vedecko-pedagogický titul docent a jeden profesor. Publikoval viac ako 100 vedeckých a odborných prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií doma i v zahraničí. Je hlavným autorom a spoluautorom 3 knižných publikácií a viac ako 160 vedeckých a odborných publikácií. Bol členom medzinárodnej redakčnej rady vedeckého časopisu Computing and Informatics (pôvodný názov Computers and Artificial Intelligence; SAV), tiež vedeckého časopisu Journal for Universal Computer Science a predsedom medzinárodnej redakčnej rady časopisu Journal of Electrical Engineering (STU-SAV).
Na univerzite, ale aj mimo nej, zastával celý rad významných funkcií od vedúceho oddelenia katedry, cez vedúceho katedry, až po prvého „ponovembrového“ rektora STU. Ako uznanie jeho pedagogickej a výskumnej práce bolo jeho aktívne členstvo v rôznych vedeckých a odborných komisiách, vo vedeckých radách na viacerých univerzitách i SAV, v radách špecialistov, skupinách expertov, redakčných radách časopisov a programových výboroch domácich a najvýznamnejších zahraničných konferencií, sympózií a seminárov. Bol externým pracovníkom viacerých významných domácich i zahraničných pracovísk.

Pôsobenie:

1954 – 2006 zamestnanec STU v Bratislave, Fakulta informatiky a informačných technológií (predtým SVŠT EF; 1954 – 70 asistent, odborný asistent; 1970 – 1985 docent; od 1985 profesor)
1978 – 1990 vedúci Katedry počítačov EF SVŠT, Bratislava
1979 – 1985 vedúci Experimentálneho laboratória mikroprocesorových systémov, Bratislava
1990 – 1991 rektor SVŠT (dnešnej STU v Bratislave)

Členstvo vo vedeckých komisiách:

Od 1980 člen vedeckej rady EF SVŠT
1987 - 1991 člen vedeckej rady SVŠT
1987 – 1996 člen vedeckého kolégia pre elektroniku a kybernetiku SAV
1990 – 1991 predseda vedeckej rady EF SVŠT
1991 – 1993 člen vedeckej rady Vysokej vojenskej technickej školy v Liptovskom Mikuláši

Členstvo v akademických a vedeckých spoločnostiach:

1996 člen výboru CEEIC na Slovensku (vznikol z iniciatívy Výkonného výboru Slovenskej informatickej spoločnosti). Spolu s Jozefom Dujničom (Infostat), Ľudovítom Molnárom (STU FEI), Ivanom Planderom (UPS SAV) a Branislavom Rovanom (UK MFF) na návrh slovenského subkomitétu spracovali článok o hlavných rysoch v histórii vývoja informatiky a počítačového inžinierstva na Slovensku ako súčasť v CS-IEEE pripravovanej publikácie o historickom vývoji v strednej a východnej Európe. Išlo o neľahkú úlohu, ktorú však úspešne včas zvládli.
1996 – 1999 člen výboru Computer Society IEEE pre strednú a východnú Európu; predseda výboru pre Slovensko
Člen Slovenskej akademickej spoločnosti
Člen komitétu pre Computer Society International Design Competition CSIDC ’2000
Technical committee TC-10 (Computer Systems Technology) a pracovná skupina WG 10.5,
IFIP (International Federation for Processing) – člen za Slovensko
Slovenská informatická spoločnosť (1994 – 1999 člen výkonného výboru)
1991 – 2003 člen akreditačnej komisie ČSFR pre elektrotechnické fakulty
1998 člen vedeckej spoločnosti IEE (Institution of Electrical Engineers), Fellow

Externá spolupráca, hosťovanie:

1959 – 1961 externý výskumný pracovník, Výskumný ústav Křížik Karlín, Praha
1970 – 1971 hosťujúci docent, Department of Electrical Engineering, University of Salford (Anglicko)
1974 – 1987 externý prednášatel’, Matematicko–fyzikálna fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
1986 hosťujúci profesor, Institut für technische Informatik, Technische Universität Dresden (Nemecko); realizovaný v jednom semestri s prednáškami pre študentov, ašpirantov a pracovníkov priemyslu (asi 90 poslucháčov) na tému „Architektur der Computer mit Mikroprocesoren (i80x86)“ a prednášky na vedeckom seminári na TU Dresden a na Ústave Kybernetiky Nemeckej akadémie vied v Drážďanoch na tému „Methoden der formalen Beshreibung digitaler Systeme“
1995 – 1999 externý profesor, Institut für Technische Informatik, Technische Universität Wien (Rakúsko)

Prednášky v zahraničí:

1976 Moskovskij energetičeskij institut, Kafedra vzčisliteľnoj techniky; v rámci 30-dňového prednáškového pobytu prednášky pre študentov 5. ročníkov a ašpirantov na tému Projektirovanie procesorov na integraľnych schemach s ispoľzovaniem bit-slajsnych schem
1981 TH Ilmenau; prednáška pre študentov a ašpirantov na tému Entwurf digitaler Systeme mit integrierten Schaltungen LSI
1993/94, 1994/95, 1995/96, 1996/97 TU Viedeň, Institut für technische Informatik; semestrálne prednášky v predmete Models of digital systems

Hlavné vedecké výsledky vo vednom odbore Počítačové systémy a prostriedky v špecializácii Metódy a prostriedky návrhu digitálnych systémov, architektúra počítačov, formálne metódy špecifikácie, návrhu a verifikácie digitálnych systémov
- zákonitosti šírenia logických signálov v obvodoch s magnetickými prvkami,
- eliminácia tzv. podstatného hazardu (Essential Hazard) v sekvenčných obvodoch v reléovo-kontaktovej implementácii
- minimalizácia normálnych foriem výrazov boolovských funkcií pri syntéze sekvenčných obvodov s definovanými časovými oneskoreniami pri prechodoch medzi stavmi,
- formálny opis programov pre programovateľné logické procesory (PLC) pre logické riadenie procesov,
- spôsob formálneho opisu technologických operácií pri logickom riadení procesov pomocou nedeterministických stavových strojov a metódy zostavenia špecifikácie riadiacich jednotiek pre technologické procesy formou stavových strojov,
- objav dôležitej počítačovej architektúry typu "Single Instruction-Parallel Operation" (SIPO), nazývanej tiež "Very Large Instruction Word (VLIW)" - nezávislý objav a spracovanie od J. A. Fischera (USA),
- nový formálny model spracovania informácie (Model of Computation) a komunikácie s okolím pre reaktívne digitálne systémy a formálny opis komunikácie v čase pomocou špeciálnych regulárnych formúl,
- definícia syntaxe a sémantiky špecifikačného jazyka HSSL (Hardware-Software Specification Language) pre návrh digitálnych zariadení na systémovej (HW/SW) úrovni so vzájomne ortogonálnym opisom komunikácie, spracovania informácie a časovacej disciplíny v spojitom čase

Zavedené vysokoškolské predmety:

1955 Teoretická elektrotechnika (pre ŠPZ), EF SVŠT
1956 Elektrické meranie (pre ŠPZ), EF SVŠT
1961 Magnetonické obvody, EF SVŠT
1962 Logické obvody, EF SVŠT (prvý VŠ predmet v danej oblasti v Česko-slovensku, neskôr s názvom Logické obvody I)
1966 Logické obvody II (číslicové systémy), EF SVŠT
1972 Stavba počítačových systémov I, EF SVŠT
1976 Číslicové počítače I (návrh implementácie na úrovni logických obvodov), EF SVŠT
1974 Organizácia výpočtových systémov, Prírodovedecká (neskôr Matematicko-fyzikálna fakulta UK Bratislava; prednášané do 1986)
1981 Počítačové systémy, MFF UK Bratislava
1984 Návrh číslicových systémov, EF SVŠT
1986 Architektur der Mikrocomputer mit Mikroprocesoren 88x86. Sektion Informationstechnik, TU Dresden
1992 Digital systems, EF SVŠT pre špeciálne inžinierske štúdium v anglickom jazyku
1992 Processors of Computers, EF SVŠT - pre špeciálne inžinierske štúdium v anglickom jazyku
1993 Výpočtová technika, EF SVŠT
1993 Models of digital Systems, Institut für technische Informatik TU Viedeň (v anglickom jazyku)
1994 Computer Engineering, EF SVŠT – prednášky pre 1. ročník FEI STU v anglickom jazyku

Projekty (výber):

Benda, O., Frištacký, N., Oravec, J.: Bicyklový ergometer. Výskumný a vývojový projekt na EF SVŠT na zákazku Ústavu hygieny práce a chorôb z povolania v Bratislave (1956 – 59). Výstup: Realizovaný elektronicky riadený automatizovaný ergometer s originálnymi funkčnými vlastnosťami a s pôvodným spôsobom implementácie riadiacich a meracích elektronických obvodov. Prístroj bol intenzívne používaný od roku 1959 asi 10 rokov v uvedenom ústave pri výskume mládeže.

Frištacký, N.: Magneticko-polovodičové synchrónne logické členy 3, 3 KHz Závody průmyslové automatizace, Výskumný ústav Křížík Karlín 1961. Výskum a vývoj systému logických členov pre priemyselné aplikácie 1959 – 62. Projekt s realizačným výstupom oponovaný a odovzdaný do výroby, december 1961.

Frištacký, N., Hlavatý, J., Kolesár, M., Kotočová, M.: Automatizácia návrhu logických obvodov (počítačom). Výstupy: Softvér pre počítač RPP-16 na optimalizáciu syntézy (program pre syntézu AND-NOR obvodov, program pre minimalizáciu systému boolovských normálnych foriem).

Frištacký, N., Kolesár, M., Hlavatý, J., Hudec, L. a kol.: Výskum a vývoj automatizácie montáží na pružne nastaviteľnom zariadení (v spolupráci s Výskumným ústavom automatizácie a mechanizácie v Novom Meste nad Váhom). Výstup: architektúra a implementácia špecializovaného počítača a metodika riadenia montážnych procesov.

Frištacký, N., Borsuk, J.: Simulačný programový systém pre číslicové zariadenia na mikroprogramovej úrovni. Výstup: Návrh formálneho jazyka pre opis a simuláciu číslicových systémov.

Frištacký, N. a kol.: Mikropočítačový riadiaci systém na riadenie zvárania (v spolupráci s Bratislavskými elektrotechnickými závodmi). Výstup: Návrh architektúry a implementácia mikropočítača na báze mikroprocesora i80x80 pre riadenie v reálnom čase.

Vedúci projektu:

1998 Metódy a prostriedky návrhu aplikačno-špecifických číslicových systémov (VEGA1/4290/97)
06/98 - 06/2001 Mikroelektronické virtuálne laboratórium pre spoluprácu vo výskume a prenos informácií (INCO - COPERNICUS 977133 VILAB)

Patent:

Frištacký, N. - Štefula, J.: Dvojfázový systém synchrónnych ferotranzistorových členov. Patent ČSSR č. 124 701 z 25. 7. 1967

Ocenenia:

Za svoje aktivity získal viaceré ocenenia, z ktorých medzi najvýznamnejšie treba zaradiť ocenenie Computer Society of IEEE (Institution of Electrical and Electronic Engineer - najväčšia informatická spoločnosť na svete) za celoživotnú prácu v oblasti informatiky a výpočtovej techniky a udelenie titulu Computer Pioneer v roku 1996.

1990 medaila Johan Joseph Ritter von Prechtl, Technische Universität Wien
1994 Medaila Elektrotechnickej fakulty Technickej univerzity Košice
1997 Medaila STU v Bratislave
1998 Medaila Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave
1998 certifikát vedeckej spoločnosti IEE (Institution of Electrical Engineers), Fellow
2001 Veľká medaila sv. Gorazda
2001 Najlepší profesor STU v roku 2001 - ocenenie rektora Slovenskej technickej univerzity prof. Ľudovíta Molnára
2007 Pamätná medaila za prínos v rozvoji STU, udelená in memoriam pri príležitosi 70. výročia založenia univerzity

Pamätná medaila za prínos v rozvoji STU

ďalšie ocenenia:

1981 cena rektora za najlepšiu príručku - monografiu Logické procesory
1982 prémia Českej matice technickej za monografiu Logické procesory
1986 cena Slovenského literárneho fondu za monografiu a učebnicu Logické systémy
1993 prémia Slovenského literárneho fondu za monografiu a učebnicu Číslicové počítače

Spomienky na profesora Frištackého

Dalimír Orfánus (študent, posledný diplomant; International Graduate School of Dynamic Intelligent Systems, Universität Paderborn, Nemecko):

Prvýkrát som stretol pána profesora na predmete „Logické systémy“, ktoré viedol a prednášal. Hneď ma upútal svojím spôsobom vysvetľovania problematiky. Najprv dokázal motivovať konkrétnym problémom z reálneho života, ktorý vzápätí vzbudil smäd po hľadaní jeho riešenia. Potom sa pustil do vyčerpávajúceho a dôsledného výkladu látky. Prednášal veľmi zanietene a to aj preto, lebo aj on sám sa zúčastnil nemalou mierou na poznaní, ktoré sa nám snažil odovzdať. Na každej prednáške nezabudol spomenúť aj mená vedcov, ktorí prispeli k riešeniu daného problému. Vždy ich uvádzal s vetou: „Tento problém vyriešil jeden môj dobrý priateľ...“ a keď zvýšil čas, tak spomenul, aj čo viedlo k danému riešeniu. Dokázal vrátiť na chvíľu čas a postaviť nás do presne rovnakej polohy, v akej sa nachádzali jeho priatelia pri riešení onoho problému. Každá prednáška bola takým malým dobrodružstvom.
Keď som potreboval ísť za ním, vždy som sa na to tešil. Po mojom nesmelom zaklopaní na dvere jeho počítačového sveta nasledovalo: „Anó, ďalej!“ a vzápätí srdečný stisk jeho ruky. Bolo to pozvanie na ďalšie nezabudnuteľné niekoľko hodinové dobrodružstvo. Bolo to dobrodružstvo podobné Zemanovej Ceste do praveku, len v tomto prípade išlo o „počitačový pravek“. Samozrejmosťou boli aj výpravy do súčasného „počitačového pralesu“, kde vystupoval ako skúsený sprievodca a najmä jeho dobyvateľ a ochranca. Poznal každučký strom a o väčšine z nich vám vedel porozprávať jeho históriu. Bol to totiž on, kto ten strom zasadil alebo pomáhal zasadiť a vypestoval ho. Ku každému stromu poznal ten najvzrušujúcejší náučný chodník, vďaka čomu pre mňa zostali tieto výpravy nezabudnuteľné. Pán profesor bol jednoducho vynikajúcim a pútavým rozprávačom s nevyčerpateľnou studnicou poznania
Rovnako fascinujúce boli aj dobyvateľské výpravy do neznámych oblastí. Tie sme uskutočňovali zakaždým, keď som prišiel za ním po radu. Nikdy neodmietol prosbu o radu. Vedel človeka povzbudiť a správne motivovať. Vždy som od neho odchádzal s veľkou chuťou do práce a s množstvom nových nápadov a myšlienok. Bol taktiež výborný diskutér. Jeho trefné poznámky a postrehy dokázali poriadne provokovať diskusiu.
Vo výskume bol veľmi precízny, neuveriteľne dôsledný a pracoval zanietene. Jeho dôslednosť bola jednoducho fascinujúca. Mal nos pre objavovanie nových sfér a cit pre elegantné a účinné riešenia. Nikdy nestrácal prehľad a vždy vedel, kam treba smerovať. Pracoval veľmi tvrdo a bol nepriateľom ľahkých ziskov a povrchnosti.
Počas našich dobrodružstiev sme veľa diskutovali aj o spoločnosti. Mnohokrát musel bojovať s ľudskou hlúposťou ale nenechal sa nijako znechutiť a vždy si udržal jasný a nestranný pohľad na vec. Nepátral len po príčine problémov ale aj po ich riešení.
Rozhovory s ním ovplyvnili môj život natrvalo za čo mu neprestanem byť vďačný. Nešlo len o rozhovory o vede, ale aj o živote. Dal mi úplne novú perspektívu pohľadu na svet. Bola to jeho perspektíva, perspektíva „Počítačového poiniera“, ale aj múdrého a rozhľadeného Človeka. Takého Človeka stretneneme v živote možno len raz a ja som mal to štastie stretnúť a pobudnúť chvíľu práve s ním.
V jeho pracovni nad stolom vysela fotka Wericha s jedným z jeho nezabudnuteľných výrokov: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Niet pochybností, že tohto motta sa držal celý život.
Pán profesor zanechal po sebe nevýčísliteľné dedičstvo ako vedec, učiteľ, ale aj ako Človek. Bol jednoducho výnimočný, pravá osobnosť. Jeho život a práca by nemali zostať motiváciou len pre ľudí, ktorí ho osobne poznali...

Martin Kardoš (posledný doktorand; Siemens VDORegensburg, Nemecko):

Pána profesora som osobne spoznal na konci môjho inžinierskeho štúdia na vtedajšej Katedre informatiky a výpočtovej techniky STU v Bratislave, kde bol mojím diplomovým vedúcim. Oblasť návrhu vnorených systémov, ktorej sa pán profesor venoval vo svojej výskumnej práci ma natoľko upútala, že som po ukončení inžinierskeho štúdia nastúpil ako jeho doktorand. Počas môjho doktorandského štúdia som mal možnosť bližšie spoznať pána profesora nielen ako vysokoškolského pedagóga a vedca, ale aj ako človeka.
Pán profesor bol výnimočný človek. Ako vedec mal obrovské znalosti z oblasti vývoja digitálnych systémov. Patril k pionierom a zakladateľom odboru výpočtovej techniky v bývalom Československu. Zároveň bol uznávanou vedeckou kapacitou aj vo svete, o čom svedčilo aj množsto jeho vedeckých publikácií, ako aj vedeckých organizácií a konferencií, v ktorých aktívne pôsobil. Vždy som obdivoval, ako sa dokázal v čase tvrdej totality, v ktorej bol vedecký kontakt so západným svetom takmer nemožný, vypracovať na vedca uznávaného nielen doma, ale aj v zahraničí. Aj preto som si pána profesora veľmi vážil a videl som v ňom svoj vzor.
Pán profesor bol inteligentný a veľmi rozhľadený človek. Veľmi rád diskutoval o najrozličnejších témach. Vždy si rád spomeniem na naše spoločné stretnutia, kde sme zvyčajne začínali rozhovorom o mojej dizertačnej práci a potom pokračovali cez politiku, prácu a školu, až po rodinu a zdravie. Žiadna téma mu nebola cudzia a hoci naše stretnutia nikdy netrvali menej ako 3 hodiny, človek si ani nestihol uvedomiť, ako ten čas rýchlo preletel.
Cennými vlastnosťami pána profesora boli aj úprimnosť a otvorenosť. Vždy vedel človeka usmerniť dobrou radou, či kriticky mienenou poznámkou. Keď bolo potrebné niečo prebrať alebo vysvetliť, ochotne si našiel čas, aj napriek tomu, že bol zavalený množstvom práce, a rád pomohol. Osobne som pánovi profesorovi hlboko zaviazaný za to, že mi pomohol a plne ma podporil v mojom zámere odísť na vedeckú stáž do zahraničia a dokončiť moju dizertačnú prácu externe.
Pán profesor bol skutočnou osobnosťou a svojím životným dielom sa významne zaslúžil o rozvoj informatickej spoločnosti na Slovensku. Jeho rukami prešli tisíce študentov, z ktorých mnohí dodnes tažia z jeho poznatkov a vedomostí, ktoré im počas svojej pedagogickej praxi odovzdal. Som veľmi rád, že som mohol byť jedným z nich.

tvorba

Monografie a publikácie (výber):

1981 Frištacký, N. a kol.: Logické procesory. SNTL Praha.
1986, 1990 Frištacký, N., Kolesár, M., Kolenička, J, Hlavatý, J.: Logické systémy. ALFA-SNTL Bratislava.
1993 Frištacký, N., Jelšina, M.: Číslicové počítače. ALFA Bratislava.
1965 Frištacký, N.: K voprosu peredači signalov v logičeskich schemach iz nekotorych typov magnitnych logičeskich elementov. Avtomatika i telemechanika Moskva (časopis prekladaný do angličtiny v USA).
1987 Frištacký, N.: Sabo, P.: Interpretation and compaction of programs on SIPO systems with operational parallelism. Computers and Artificial Intelligence.
1991 Cingel, V., Frištacký, N.: A temporal logic-based model of event-driven nets. The Journal of Real-Time Systems, 3.
1992 Frištacky, N., Cingel, V., Hupka, J: Symbolic simulation in the process of digital systems specification development. In: Proceedings of the 1992 European Simulation Multiconference. Editor John Stephenson, Ghent, Simulation Councils, Inc. 1992. 485-489. Modeiling and Simulation 1992 – ESM 92, York, UK, June 1-3.

Vysokoškolské učebnice (skriptá):

1961 Logické obvody I. (prvý VŠ učebný text v danom predmete v ČSR)
1975, 1898 Logické systémy. Sekvenčné obvody
1967 – 89 Logické systémy. Kombinačné obvody (5 vydaní)
1981, 88 Číslicové počítače – Logický návrh (spolu s Kolesárom, M. a Kotočovou, M.)
1982 Logické systémy. Asynchrónne sekvenčné obvody (spolu s Kolesárom, M. a Hlavatým, J.)
1986 Logické systémy – kombinačné obvody (spolu s s Kolesárom, M. a Koleničkom, J.)
1993 Processors of Computers (High Level Design of Digital systems)
1993 Models of digital systems (pre TU Viedeň)l

Významnejšie vedecké práce vo vedeckých časopisoch a zborníkoch (výber):

Frištacký, N.: Prídavné väzby v regulačných obvodoch s magneickými zosilňovačmi. In: Elektrotechnický časopis, 1952, 136-138.

Frištacký, N., Benda, O., Oravec, J.: Automatizovaný bicyklový ergometer. In: Elektrotechnický časopis, 1960, 279-287.

Frištacký, N.: Príspevok k analýze a návrhu jedného typu magnetických logických členov. In: Elektrotechnický časopis, 1962, 577-593.

Frištacký, N.: K voprosu peredači signalov v logičeskich schemach iz nekotorych typov magnitnych logičeskich elementov. Avtomatika i telemechanika, 1965, 149-161.

Frištacký, N.: On essential hazards in relay sequential circuits. Information Processing Machines, Praha, Academia 1975, 27-41.

Frištacký, N., Hlavatý, J.: Synthesis of asynchronous sequential circuits with delayed transitions. Information Processing Machines, Praha, Academia 1975, 7-15.

Frištacký, N., Kotočová, M.: A systematic approach to microprogram control unit design. Elektrotechnický časopis, 1983, 10-11, 816-832.

Frištacký, N., Szabo, P.: Updated theory of microprogram control and microparallelism for microprogram compaction. Computers and Artificial Intelligence, 1984, 445-467.

Frištacký, N., Kotočová, M.: Návrh štruktúry mikroprogramových riadiacich jednotiek s integrovaným obvodom MH 3001. In: Elektrotechnický časopis, 1985, 26-41.

Frištacký, N., Szabo, P.: Interpretation and compaction of programs on SIPO systems with operational parallelism. Computers and Artificial Intelligence, 1987, 553-572.

Frištacký, N.: Čo urobíme s titulmi? In: Domino fórum, 12/2003.

Frištacký, N. - Gramatová, E.: Design and test of digital systems
(Preface). In Computing and informatics. Vol. 24, No. 5-6, 2004, s. 409-413.
Kardoš, M., Frištacký, N.: Functional Verification for UML-based Model Driven Design of Embedded Systems. In: International Embedded System Symposium – IESS 2005, Manaus, Brazil, August 2005, Springer-Verlag, 2005, IFIP Series Vol. 184, pp. 103 – 114.

zdroj

Hilda Frištacká – manželka; Slovenská technická univerzita v Bratislave; Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave; FIIT STU v Bratislave; www.fiit.stuba.sk; www.informatika.sk

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.