Ľubor Kresák bol rodákom z Topoľčian. V roku 1951 získal titul doktora prírodných vied na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe. Nasledujúce štyri roky pracoval na Skalnatom Plese v Astronomickom observatóriu, kde spolupracoval aj s docentom V. Guthom. V rokoch 1952 – 1955 prednášal astronómiu na VŠP v Prešove. Rok 1955 sa spája s nástupom Ľubora Kresáka na post vedúceho oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV v Bratislave. V tomto období tiež začal prednášať astronómiu na Prírodovedeckej fakulte UK.
V roku 1957 získal titul kandidáta vied a o štyri roky neskôr sa habilitoval. Doktorom vied sa stal v roku 1967. O rok neskôr bol zvolený za člena korešpondenta SAV a v roku 1988 za člena korešpondenta ČSAV.
Kresák sa v roku 1993 stal prvým slovenským profesorom astronómie. Ďalšia jeho činnosť sa spájala tiež s Astronomickým ústavom SAV, kde pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa a venoval sa pozorovaniu komét, asteroidov a meteorov. Skúmal ich priestorové rozloženie a pohyb, ich pôvod a vývoj.
Úspechom v jeho profesnej kariére je objav dvoch komét. V roku 1951 objavil kométu, ktorá dostala názov „41P/Tuttle-Giacobini-Kresák“ a v roku 1954 to bola kométa “C/1954M2 Kresák-Peltier“ .
V roku 1958 bol členom československého národného komitétu astronomického a od roku 1971 mu predsedal. V roku 1961 pôsobil vo funkcii predsedu komisie pre meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie a od roku 1973 bol nasledujúce tri roky prezidentom komisie pre polohy a pohyb malých planét, komét a satelitov MAÚ. O ďalších šesť rokov sa stal viceprezidentom tejto únie. V roku 1975 sa stal členom riadiaceho výboru Medzinárodného programu pre výskum slnečnej sústavy. Bol tiež členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a dlhoročným členom jeho hlavného výboru.
Z pera prof. Kresáka vyšlo aj mnoho teoretických prác o evolučných vzťahoch medzi kométami, asteroidmi a meteoritmi. Ich vysokú vedeckú hodnotu dokumentuje viac ako 1500 odvolávok na jeho dielo a takmer 100 citácií za rok. K najvýznamnejším výsledkom jeho práce patrí objav procesu starnutia, dĺžky existencie a spôsob zániku komét, tiež objav a vysvetlenie rezonančných medzier v sústave komét, určenie hmotnosti sústavy asteroidov. V roku 1978 sa mu podarilo objasniť pôvod Tunguzského meteoritu.
Profesor Kresák je zakladateľom vedeckej školy pôsobiacej v oblasti vzájomných súvislostí medzi jednotlivými populáciami medziplanetárnych telies, ktorá získala uznanie v astronomickom svete.
Vedecké úspechy Ľubora Kresáka boli ocenené aj medzinárodnou astronomickou komunitou, keď bola podľa neho pomenovaná planétka č. 1849 Kresák.

Ocenenia:

1970 udelenie Štátnej ceny za vedecké práce