1917 - 1925 študoval na gymnáziu v Lučenci
1925 - 1929 študoval filozofiu a francúzštinu na Karlovej univerzite v Prahe
1929 - 1931 študoval na UK v Bratislave
1937 spisom „Pedagogika a adlerovská individuálna psychológia“ sa habilitoval na docenta pedagogiky (prvého na Slov.)

Zakladateľská osobnosť slovenskej pedagogiky, ktorého odborné názory sa kryštalizovali pod vplyvom pozitivizmu a novofreudizmu. Rozsiahle vedecké záujmy v rámci filozofie ho priviedli k psychológii a pedagogike. Veľkú pozornosť venoval dejinám slovenskej pedagogiky, knižne spracoval dejiny slov. ev. gymnázia v Martine.

Priebeh zamestnaní

1929 - 1938 pracoval v poradni pre voľbu povolania pri Psychotechnickom ústave, súčasne ako externý prednášateľ na pedagogickej akadémii v Bratislave
1938 - 1939 pôsobil ako pracovník Pedagogického odboru Matice slovenskej v Martine
1939 - 1959 profesor pedagogiky a súčasne riaditeľ Pedagogického seminára a Telovýchovného ústavu, od roku 1945 vedúci Katedry pedagogiky a psychológie na Filozofickej fakulte v Bratislave
1959 - 1964 pracovník Slovenskej pedagogickej knižnice
1964 - 1969 pracovník Výskumného ústavu pedagogického
1969 - 1972 pracovník Katedry pedagogickej psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave

tvorba

V diele Zo slovenskej pedagogiky (1940) zachytil začiatky pedagogiky na Slovensku od 16. až po 20. stor.

Doklady o slovenskej pedagogickej minulosti priniesol v monografiách významných osobností (S. Tešedík, V. Benedikt, J.Seberini), ako aj v súbore ukážok slovenských pedagogických prác od najstarších čias Výber zo slovenských pedagógov (1947) a v početných štúdiách a príspevkoch o slovenských pedagógoch.

Je autorom prvej slovenskej učebnice pedagogiky Úvod do všeobecnej pedagogiky (1944) a 2-zv. Pedagogiky (1947, 1948).

Rozsiahle vedomosti z oblasti pedagogiky a s ňou súvisiacich vied využil pri vydaní Príručného pedagogického lexikonu (1943), v ktorom sám spracoval všetky heslá. Podal v ňom dôkladný prehľad problémov, systémov a osobností pedagogiky so zreteľom na slovenské súvislosti.

V 30. rokoch sa angažoval pri vydávaní pedagogickej periodickej tlače. V rokoch 1934-1944 riadil vydávanie Pedagogického sborníka, redigoval časopis pre rodičov Dieťa a i.

Zaoberal sa aj otázkami poradenstva pri voľbe školy a povolania, diagnostickými metodikami, využívaním štatistiky pri spracovávaní psych. a didaktických testov

V 60. rokoch upriamil pozornosť na pedagogickú sociológiu. Všímal si otázky literatúry pre mládež, osobnosť vychovávateľa dospievajúcej mládeže, vzťahy študujúcej a pracujúcej mládeže, osvetovú prácu a i. Je autorom knihy Sociológia v pedagogike (1965).