1939 - 43 FFUK, slovenský jazyk - latinský jazyk, Bratislava
1944 PhDr.
1956 CSc.
1964 DrSc.
1968 prof.
1994 čestný titul doctor honoris causa v odbore všeobecná jazykoveda, udelený vedeckou radou Univerzity P. J. Šafárika pri príležitosti 35. výročia založenia Univerzity P. J. Šafárika

Patrí k jedným z najvýraznejších zjavov novodobej slovenskej jazykovedy na Slovensku vôbec. Venoval sa výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, gramatickej stavby jazyka a všeobecnej jazykovedy. Na jeho odborný rast mal vplyv najmä profesor Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Miloslav Kořínek a azda kodanský štrukturalista Lui Hjelmslev. Keďže bol členom Bratislavského lingvistického krúžku, boli preňho dôležité podnety pražského funkčného štrukturalizmu, no mimoriadne inšpiratívne pre jeho akríbiu a invenciu bolo aj štúdium latinčiny.

Od začiatku profesionálnej dráhy ho zaujala terminológia. Terminologické skúsenosti však zúročil aj pri každodenných výkladoch novovznikajúcich termínov v najrozmanitejších odvetviach a odboroch, pri príprave desiatok terminologických príručiek, ale napr. aj pri zostavovaní slovníkov. Neskôr vytvoril aj ďalšie slovotvorné monografie, domáce i zahraničné, vďaka čomu sa aj v zahraničí hovorilo a doteraz hovorí o slovenskej slovotvornej škole.

Vo vedeckej práci sa venoval výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, lexikológii, gramatickej stavbe jazyka, štylistike, jazykovej kultúre, fonetike a pravopisu. Napísal desiatky vedeckých publikácií, štúdií a odborných a vedecko-populárnych článkov o výsledkoch svojho výskumu. Bol výnimočnou osobnosťou slovenského vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.

Vo svojej výskumnej činnosti sa venoval slovnej zásobe spisovnej slovenčiny, lexikológii, lexikografii, terminológii, gramatickej stavbe jazyka, štylistike, jazykovej kultúre, fonetike, pravopisu, jazykovej výchove, všeobecnej jazykovede a v oblasti výskumu latinského jazyka. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na formovaní slovenského jazykovedného myslenia. Výsledky svojej výskumnej aktivity takisto publikoval v desiatkach odborných knižných publikácií a vedeckých štúdií odborných článkov a populárno-náučných statí. Viaceré práce boli uverejnené v zahraničnej tlači.

Ako dlhoročný hlavný redaktor teoretického Jazykovedného časopisu v nebývalej miere rozvinul teoretický a metodologický výskum jazyka na Slovensku. Poznatky šíril aj vo veľkom počte štúdií nadväzujúcich na domácu i zahraničnú literatúru, osobitne v knižných monografiách.

O tom, aký bohatý a široký bol vejár jeho záujmov, svedčia nielen disciplíny, v ktorých bol absolútnou autoritou (fonológia, gramatika, lexikológia, štylistika a textológia, spisovný jazyk a jazyková kultúra, sociolingvistika a psycholingvistika, všeobecná a teoretická jazykoveda, matematická a porovnávacia jazykoveda, filozofia jazyka), ale aj počet a typ jazykov, ktoré skúmal. Okrem slovenčiny sa novátorsky zaoberal češtinou, maďarčinou, latinčinou, starogréčtinou, plánovými jazykmi a v poslednom čase aj lingvisticky a sociolingvisticky zaujímavým rómskym jazykom, čo tiež vyústilo do monografií, ktoré pripravil spolu s dcérkou, indologičkou Annou Rácovou.

Je autorom početných knižných publikácií, takmer 30 jazykovedných monografií a vysokoškolských učebníc. Napísal vyše 330 vedeckých štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch. Jeho neobyčajne rozsiahle a mnohostranné dielo obsahuje viac ako 2000 bibliografických jednotiek publikovaných prác.

O jeho výnimočnosti svedčí aj počet jeho žiakov a nasledovníkov viacerých generácií, ktorých vychoval ako pedagóg a ktorí v súčasnosti pracujú v slovakistike, slavistike, všeobecnej jazykovede, klasickej filológii, v moderných filológiách, ale aj v ďalších oblastiach viac alebo menej súvisiacich s jazykovedou. Pre nich, aj ďalšiu generáciu napísal množstvo vysokoškolských učebníc. Prednášal na mnohých miestach, ale stabilne vyše 30 rokov na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove.

Ako vynikajúci reprezentant modernej slovenskej jazykovedy bol uznávaný na Slovensku i v zahraničí (tam často dokonca ešte vo väčšej miere). Zúčastnil sa na prednáškovom turné v Číne, prednášal v Kanade a aj iných krajinách, odkiaľ vždy prinášal nové inšpirácie, a tak zapĺňal biele miesta na mape slovenského jazyka i na mapách iných jazykov. S neochabujúcou energiou otváral nové témy a perspektívy jazykovedného výskumu.

Dlhé obdobia pôsobil vo vrcholných domácich i medzinárodných lingvistických orgánoch. S jazykovedným ústavom žil až do roku 2006. Do posledných dní svojho života bol prítomný takmer na všetkých akciách, ktoré organizoval ústav, Slovenská jazykovedná spoločnosť či iné slovakistické pracoviská.

Pôsobenie
1943 - 1952 pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave
1952 - 1953 Ústavu slovenského jazyka SAVU
1953 - 1966 Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied
1967 - 1990 Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník)
1950 - 1958 vedúci terminologického oddelenia
1962 - 1970 vedúci oddelenia matematickej jazykovedy a fonetiky
1966 - 1981 zástupca riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave
1971 - 1990 vedúci oddelenia spisovného jazyka
1991 odchod do dôchodku
1964 - 1994 popri práci v v jazykovednom ústave bol profesorom všeobecnej jazykovedy na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove
v oblasti jazykovej kultúry spolupracoval aj so Slovenským rozhlasom, kde pôsobil v jazykovej poradni

Členstvo vo vedeckých a profesijných orgánoch a spoločnostiach

tvorba

1949 Fonológia latinčiny
1949Kultúra slovenského slova
1956 Základy slovenskej terminológie
1959 Slovotvorná sústava slovenčiny
1964 Morfematická štruktúra slovenčiny
1969 Úvod do matematickej lingvistiky (skriptá)
1993 Latinská gramatika (spolu s Júliusom Špaňárom)