1942 absolvoval štúdium hry na organe na bratislavskom konzervatóriu u A. Ledvinu
1946 štúdium dirigovania u K. Schimpla
1953 na VŠMU u V. Talicha
1954 - 55 študijný pobyt u J. Mravinského v Leningradskej filharmónii
1979 profesúra

Už v začiatkoch umeleckej činnosti v rozhlase založil Miešaný zbor (neskôr Slovenský filharmonický zbor), ktorý sa pod jeho vedením vypracoval na popredné vokálne teleso. Ako šéfdirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu, neskôr Slovenskej filharmónie organizačne tieto telesá dobudoval, podieľal sa na ich umeleckom profilovaní a priviedol ich na vysokú umeleckú úroveň. Programovo sa orientoval na vokálno-symfonické diela, ruskú a sovietsku, ako aj súčasnú slovenskú tvorbu. Uznanie si získal najmä ako dirigent hudby 20. storočia (D. Šostakovič, S. Prokofiev, zo slovenskej tvorby A. Moyzes, D, Kardoš, E. Suchoň a i.). Okrem toho, že sa zaslúžil o premiéry diel slovenských skladateľov na pódiách našich reprezentačných orchestrov dirigoval aj niekoľko európskych premiér diel D. Šostakoviča. Vynikol ako dirigent oratórnej a kantátovej tvorby. Spolupracoval aj so Štátnou filharmóniou Košice. Popri pravidelnom hosťovaní s poprednými československými orchestrami často účinkoval v zahraničí. Dirigoval koncerty v mnohých štátoch Európy, USA, Kanade, opakovane v Japonsku, Austrálii (dlhodobé angažmán 1965, 1968, 1973), Indii a pod. Realizoval množstvo nahrávok najmä slovenskej hudby na gramofónové platne a v rozhlase. Ako pedagóg VŠMU pre odbor orchestrálneho dirigovania odchoval veľa mladých slovenských dirigentov. Medzi jeho absolventov patria Marián Vach, Richard Zimmer, Róbert Geri, Róbert Stankovský, Svetozár Štúr a v zahraničí pôsobiaci J. Baán a i.

Pôsobenie
1946 - 54 hudobný režisér a dirigent Miešaného zboru
1956 - 61 šéfdirigent Symfonického orchestra Čs. rozhlasu
1961 - 68 umelecký riaditeľ a šéfdirigent Slovenskej filharmónie; niekoľko rokov bol členom speváckeho zboru kostola trinitárov
1972 - 76 šéfdirigent Symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK
Od 1973 pedagóg na VŠMU, Katedra skladby a dirigovania

Prvenstvá

tvorba

Dirigentské majstrovstvo na gramoplatniach (výber)
Symfónia č. 5 d mol, op. 47 / Dmitrij Šostakovič, dirigent Ladislav Slovák, hrá Slovenská filharmónia - Czechoslovakia: Opus, 1977.
Symfónia O zemi a človeku pre zbor a orchester na slová Vojtecha Mihálika, Miroslava Válka a Vladimíra / Andrej Očenáš, dirigent Ladislav Slovák, hrá Slovenská filharmónia, spieva Slovenský filharmonický zbor - Czechoslovakia: Opus, 1972.
Symfónia č. 5 c mol, op. 67 / Ludwig van Beethoven, dirigent Ladislav Slovák, hrá Slovenská filharmónia - Czechoslovakia: Opus, 1980.

Monografia
Kovářová, Anna: Ladislav Slovák národný umelec. Vydavateľstvo: Tomáš Písecký – ARM 333, 2002.
Monografia predstavuje národného umelca Ladislava Slováka, ktorého osobnosť tvorí neodmysliteľnú súčasť slovenskej hudobnej kultúry po 2. sv. vojne. Publikácia je rozdelená do deviatich kapitol a obsahuje tiež diskografiu Ladislava Slováka (zostavil ju Dr. Vladimír Čížik), ktorý dvadsať rokov zastával aj funkciu richtára Spolku Záhorákov. Herečka Kamila Magálová v závere knihy okrem iného napísala: ,,Môj otec mal dve obrovské životné lásky. Bola to hudba a jeho milovaný rodný dom vo Veľkých Levároch. Tu nachádzal pokoj, pohodu, inšpiráciu a dobíjal si energiu. Tú získaval najmä od svojich nerozlučných priateľov, ktorí s ním od detských liet prežívali všetky strasti i radosti. Pre týchto svojich rodákov bol ochotný obetovať všetko. Boli to jeho spovedníci, radcovia, pedagógovia, slovom jedna krvná skupina. Boli tu pre neho vždy, keď ich potreboval."
Autorka dostala za knihu roku 2003 Cenu Jozefa Kresánka.