Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Štefan Ladislav Endlicher / prírodné vedy

Štefan Ladislav Endlicher

 Štefan Ladislav Endlicher
botanik európskeho významu, lekár, historik, filológ - sinológ, japanológ

* 24.06.1804 Bratislava
+ 28.3.1849 Viedeň
vzdelanie

Gymnázium, Bratislava
1823 ukončil štúdium filozofie na peštianskej univerzite; doktorát z filozofie

životopis

Po štúdiách vo Viedni tu ostal aj pôsobiť. Svetové meno v botanike získal vrcholným dielom Genera plantarum, v ktorom navrhol nový prirodzený systém rastlín. Aj keď pôsobil na univerzite vo Viedni, mal na Slovensku vynikajúcich nasledovníkov (Jozef Ľudovít Holuby, Andrej Kmeť, Izabela Textorisová).

Ako pracovník viedenskej dvorskej knižnice sa popri prírodovedeckom zameraní začal venovať aj filologickému štúdiu antickej a stredovekej latiny, ale aj čínštine a ideografickému znakovému písmu. Ako profesor botaniky a riaditeľ viedenskej botanickej záhrady sa venoval prevažne už len prírodovedeckému výskumu.
Na svoj vedecký výskum nezískal zo strany kráľovských ani univerzitných inštitúcií takmer žiadnu finančnú pomoc. Na jeho financovanie vynaložil celý rodinný majetok a upadol do obrovských dlhov. Roku 1849, pod dojmom porevolučnej veľmi represívnej spoločensko-politickej atmosféry v Rakúsko-Uhorsku a v zúfalstve nad nepriaznivou finančnou situáciou podľahol nervovému zrúteniu a vo Viedni spáchal samovraždu.

Pôsobenie:

Od 1828 viedenská dvorská knižnica, kde sa zaoberal filológiou a históriou
1836 kustód botanického oddelenia viedenského múzea
1840 univerzitný profesor botaniky a riaditeľ botanickej záhrady

Zásluhy:

  • 1844 vydal prvú nemeckú učebnicu čínštiny
  • Zaslúžil sa o založenie Akadémie vied vo Viedni

    Čestné funkcie:

  • Čestný doktor lekárskych vied viedenskej univerzity
  • Člen takmer všetkých európskych vedeckých akadémií a vedeckých spoločností - v Mníchove, Neapole, Padove, Modene, Uhorsku, Linnéovej spoločnosti v Londýne, Českej kráľovskej spoločnosti náuk, i vedeckých spoločností v Halle, Lipsku, Budapešti, Freiburgu, Berlíne, Petrohrade, Štětíne; tiež bol menovaný za čestného kráľovského radcu pruského kráľa

    Ocenenia:

    1844 vyznamenaný pruským Rádom Za zásluhy

    • tvorba

    1830 Flora Posoniensis (vedecká práca; v diele popísal rastlinstvo Bratislavskej stolice; uviedol 1574 druhov rastlín, z toho 1194 cievnatých)
    1836 - 1840 Genera plantarum secundum ordines naturales disposita (Rody rastlín)
    1836 Sertum cabulicum, Enumeratio plantarum quas in itinere inter Dera-Ghazee-Khan et Kabul... collegit
    1837 Verzeichniss der chinesischen und japanischen Münzen des k. k. Münz und Antiken-Cabinets in Wien (práca o čínskych a japonských minciach vo viedenských muzeálnych zbierkach)
    1843 Atlas von China nach Aufnahmen der Jesuiten-Missionäre
    1845 Anfangsgründe der chinesischen Grammatik
    1840 - 1847 Flora Brasiliensis, Band 1.-9. (deväťzväzkový atlas brazílskej flóry)

    zdroj

    www.snm.sk, Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Pamiatky a múzeá 2/2002; www.libri.cz; spracovala Viola Tóthová

    (c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.