Ján Matej Korabinský sa narodil v rodine učiteľa. Prostredie formovalo aj jeho ďalšie profesijné pôsobenie. Už ako 19-ročný prednášal na bratislavskom lýceu. Na živobytie si privyrábal edukáciami v barónskej rodine. O dva roky neskôr založil dievčenskú školu. Po jej zrušení sa vydal na študijné cesty do Nemecka, kde v praxi študoval fungovanie rôznych inštitúcií - sirotincov a chudobincov. V Drážďanoch navštívil slobodomurársku a spevácku školu, Magdeburgu obchodnú školu, Berlíne učiteľský ústav, Lipsku ústav hluchonemých a Prahe na spiatočnej ceste i židovskú školu. Okrem toho sa venoval tiež klasickému štúdiu - teológii, filozofii a matematike.
Po dvoch rokoch sa vrátil späť do Bratislavy. Opäť sa začal venovať vychovávateľskej činnosti, ale postupne sa z neho stával literát a publicista. Pravidelne písal do Prešporských novín. Hoci bol Slovák, upravil maďarskú gramatiku od Moelibea.
Pôsobenie:
1760 - 1770 profesor na evanjelickom lýceu v Bratislave (popri štúdiu)
vychovávateľ u Verešovcov, Bratislava
1761 - 1768 viedol vlastnú súkromnú školu vyššieho typu pre výchovu dievčat, pracoval v kníhtlačiarni Landererovcov, neskôr bol spolumajiteľom kníhkupectva a vydavateľstva Weber und Korabinskyscher Verlag v Bratislave
1789 presťahoval sa do Viedne, kde pôsobil ako vychovávateľ u továrnika Hornoostela. Nežil tu však dlho; opäť sa vrátil do Bratislavy a žil u dcéry.
1773 - 1784 redigoval po Karlovi Gottliebovi Windischovi
noviny Pressburger Zeitung, prechodne i týždenník Pressburgisches Wochenblatt, do ktorého aj prispieval.
Zásluhy:
1761 otvoril v dome Johanna Baura na rohu ulice Vierämpergasse a starého Uhoľného trhu (roh dnešného Hurbanovho námestia a Suchého mýta) v Bratislave civilnú dievčenskú školu, ktorú spravoval v duchu Komenského pedagogických názorov. Na škole sa vyučovala aj čeština. Žiaľ, po siedmich rokoch fungovania bola z neznámych dôvodov zrušená.
Koncom 18. storočia navrhoval výstavbu vodovodu v Prešove (1740 - 1811), jeho výstavba však začala až 1857 a po prekonaní viacerých ťažkostí bola ukončená 1906.
Pocty:
Jeho portrét z roku 1780 je vystavený v Galérii mesta Bratislavy.
V Bratislave neďaleko Horského parku je po ňom pomenovaná ulica - Korabinského ulica.
Na budove Kolégia v Prešove je umiestnená pamätná tabuľa.
Zaujímavosti:
Dnešné Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu v Bratislave bolo pôvodne pomenované podľa J. M. Korabinského.
|
Hry pre deti na cibrenie pamäti a rozumu v nemčine, maďarčine a češtine (Spiele fuer kinder, gedächtniss und verstand zu schärfen, deutsch, ungarisch und böhmisch; prepracované na podklade učebnice M. Bela Der ungarische Sprachmeister)
1766 Príprava na biblické dejiny a užitočné vedomosti o číslach (Anschickung zu den biblischen geschichten und zur nützlichen kenntniss der ziffer), v ktorých použil predmet biblických dejín ako pomôcku pre počty.
Uhorský almanach na rok 1778 (Almanach von ungarn auf das Jahr 1778; zborník vydal podľa nemeckého vzoru; úvodnú štúdiu napísal Maximilián Hell)
1781 vydal v Prahe a o rok v Bratislave 137-stránkový Opis kráľovského uhorského hlavného slobodného a korunovačného mesta Bratislavy (Prešporka) s nákresom mesta a jeho okolia. Vymenúva najstaršie národy, ktoré na tomto území v minulosti žili, a uvádza aj historické názvy mesta Uratisaburgum, Braclaburgum, Posonium, Istropolis, Posony, Pressburg i Presspurek. Približne dve tretiny tejto publikácie obsahujú topografický opis polohy ulíc, námestí, pozoruhodných domov vnútorného mesta i predmestí.
1786 v Bratislave vydal Geograficko-historický a produktový (hospodársky) lexikón Uhorska (Geographisch-historisches und Produkten-Lexikon von Ungarn; encyklopedickou formou – abecedne – v ňom usporiadal základné topografické, demografické, etnické, politicko-administratívne, ekonomické a kultúrno-historické údaje o všetkých obciach a doplnil poštovou mapou, pomocou ktorej sa dal zostaviť ideálny a úplný atlas tejto ríše. Úplné heslo obsahovalo názov, polohu a vlastníctvo obce, základné historické údaje, najdôležitejšie produkty z minerálnej, rastlinnej a živočíšnej oblasti, poľnohospodárstvo a jeho odvetvia, manufaktúry a remeslá, liečivá a termálne pramene, soľné, poštové a tridsiatkové úrady, umelecké a vedecké pozoruhodnosti. V registri zachytil nemecké, maďarské, latinské, chorvátske, rumunské a slovenské názvy miest a obcí. Druhé vydanie vydal 1801 vo Viedni.
1781 vlastivedná monografia o Bratislave (Bseschreibung der königlich – ungarischen Haupt-, Frey – und Krönungstadt Pressburg)
1787 Zobrané rodové erby magnátov a šľachticov uhorských na 112 listoch
Štatistické tabuľky (Geographisch-statistische Tabellen von ganzen Erdbode)Hydrologické, hospodárske a národopisné mapy Uhorska (Novisima regni Hungariae potamographica et celluris productorum tabula)
Zaujímavosťou je malý atlas uhorských stolíc. Toto dielo obsahuje mnoho zaujímavých detailov. Spomeňme napríklad mapu Spiša s peknou kresbou Tatier, kde ako najvyšší vrch je udaný Lomnický štít. Podobne aj zákres Kriváňa na mape Oravskej stolice. Najdôležitejšie sú však značky, ktoré označujú národnostnú a náboženskú príslušnosť obyvateľstva, použité na území Uhorska po prvýkrát.
Vo Viedni pripravil prvú ekonomicko-geografickú mapu Uhorska v mierke 1 : 1000000, na ktorej vyznačil priemyselné strediská, bane, národnostné zloženie obyvateľstva, ale i kúpele, jaskyne i výskyt lovnej zveri, vtákov a rýb
1788 v Bratislave vydal Malý turecko-nemecko-maďarsko-český slovník so stručnou tureckou gramatikou (považuje sa za jeho hlavné lexikografické dielo; je dôležitým prameňom k dejinám spisovnej slovenčiny)
1791 Poštovná mapa Uhorska
1804 Príručný atlas Uhorského kráľovstva (Atlas regni Hungariae portabilis; rozloha na mapách je uvedená v štvorcových míľach a pri jednotlivých mestách je uvedené ich maďarské i nemecké pomenovanie. Súčasne je vyznačená národnostná i konfesionálna príslušnosť tamojšieho obyvateľstva. Na mape je Bratislava uvedená ako Pressburg, tiež Pozsony. V ľavom rohu hore je nakreslený i hradný kopec s budovou Hradu (Schlossberg) a pod ním aj Podhradie ako Zuckermandel. Na východnej a južnej strane od Bratislavy sú zachytené aj jej dnešné časti, neskôr pripojené k Bratislave - Prievoz, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Čunovo, Jarovce, Rusovce.)
Vytvoril desaťstránkový nemecký nárečový slovník bratislavských vinohradníckych robotníkov
Nedokončená práca:
Lexikon von Kroatien, Slavonien und Militärgrenze
|
