Narodil sa a vyrástol v rodine lekárnika, ktorej patril meštiansky dom č. 68 na Hlavnej ulici v terajšej mestskej pamiatkovej rezervácii historického jadra Prešova. Otcovo povolanie v ňom vzbudzovalo veľký záujem o farmaceutické otázky. Ako 8-ročný sa stal polosirotou. Aj otčim, tiež lekárnik, mal záujem poslať ho na štúdiá. Počas štúdií sa venoval aj lekárnictvu s cieľom získať potrebné predpoklady na správu rodinnej lekárne. Na jeho vzdelávaní sa podieľali učitelia: Wolfgang Vedelius, Hadrian Slevogtius, Johan Rau a Herman Boerhave.
Po štúdiách na univerzitách v Nemecku a Holandsku sa vrátil späť do Prešova, kde bol zakrátko vymenovaný za mestského lekára v roku 1712 dostal ponuku pracovať v Poľsku. O rok neskôr sa vrátil do Prešova, kde ho vymenovali do funkcie mestského fyzikusa. Za občana mesta bol prijatý až v roku 1731 ako 41-ročný, keďže podmienkou na získanie tohto štatútu bolo vlastníctvo majetku. Nadobudol ho ženbou so Žofiou Wachsmannovou. Popri funkcii fyzikusa spravoval rodinnú lekáreň, opustenú od otčimovej smrti v roku 1710, kde mal aj laboratórium. Jeho lekáreň mala výbornú povesť i pre jeho ľudomilstvo.
V roku 1719 za svoju praktickú, odbornú a publikačnú činnosť sa stal členom učenej cisárskej spoločnosti – Academie Leopoldiany - neskôr aj stoličným lekárom Šarišskej stolice. Vďaka neúnavnej bádateľskej činnosti podstatne obohatil lekársku vedu v období prvej polovice 18. storočia a vo veľkej miere sa zaslúžil o rozvoj zdravotníctva v prešovskom regióne.
Venoval sa aj obchodovaniu s liečivými a exotickými tovarmi a tiež obchodu s vínom. Jeho život i aktivitu nepriaznivo ovplyvnilo rozhodnutie definitívne zastaviť činnosť lekární, ktorých majiteľmi boli lekári. Zaoberal sa epidemiológiou, pôrodníctvom, gynekologickými ochoreniami. Študoval o infekčných chorobách, týfuse, dyzentérii, osýpkach, šarlachu, besnote a aktívne o nich publikoval. Odborné štúdie s lekárskou aj prírodovednou tematikou uverejňoval najmä vo vedeckých zborníkoch vo Viedni, tiež vo Vroclavi, Erfurte a v Norimbergu.
Ako prvý na európskom kontinente úspešne uskutočnil v roku 1721 variolizáciu – očkovanie proti pravým kiahňam - na vlastnej dcére. Pokus podrobne opísal vo Vratislavských análoch - ANNALES PHYSICOMEDICE. Jeho poznatky a výskumy v medicíne boli priekopnícke a vysoko ocenené vo vedeckom svete. Práve v tejto oblasti najviac preslávil seba, Prešov a Šarišskú stolicu. Bol prívržencom M. Bella a Stahlovej školy.
Aktívne sa zaoberal meteorológiou a výskumom minerálnych vôd. V Prešove založil prvú meteorologickú stanicu. Robil aj prvé agrometeorologické výskumy. Zachovali sa iba pozorovania z rokov 1717-20, publikované v časopise Bresslauer Sammlung. V tejto oblasti spolupracoval s geografom a historikom Matejom Belom (1684 - 1749), ktorý pri častých návštevách Prešova a jeho okolia sa snažil ľuďom približovať prírodné javy.
Nástupom tereziánskeho obdobia v krajine nastal veľký záujem o minerálne pramene vôd a o rozvoj kúpeľníctva. Preto osobne navštívil mnohé pramene minerálnych vôd Šariša, analyzoval ich a získané poznatky zasielal M. Belovi. On sám objavil niektoré: v Gaboltove, Gerlachove, Hrabskom, Snakove, Petrovej, Fričke, Cigeľke, Hornom a Dolnom Tvarožci, Bardejove, Dlhej Lúke, tiež v Malom Šariši a pri Prešove Borkute a Cemjate. Už vtedy pred mnohými rokmi staval bardejovské vody pred ostatné v Šariši. Okrem iného uviedol, že pri Prešove vyviera voda v prekrásnej doline a spomenul prameň Zlá studňa pri Prešove, ktorý zabíja vtáky.
Prirodzeným vyústením jeho snáh bolo, že sa stal hlavným stoličným lekárom a neskoršie aj hlavným referentom a analyzátorom vôd pre prvý súpis minerálnych prameňov. Jeho poznatky, získané pri súpise minerálnych prameňov, sa využívajú dodnes.
Bol, podobne ako Matej Bel, polyhistor, pretože aktívne pracoval vo viacerých odboroch spoločenského života vtedajšej doby. Medzinárodné uznanie si získal aj celým radom odborných štúdií z farmakológie, tiež z meteorológie a z analytickej chémie.
Pôsobenie
1713 menovaný do funkcie mestského fyzikusa; stáva sa mestským, neskôr stoličným lekárom v Šarišských Župčanoch
Mestský lekár, Prešov
Hlavný lekár Šarišskej stolice
Členstvo vo vedeckej spoločnosti
1719 člen Academie Leopoldiny
Zásluhy
Ako prvý na európskom kontinente úspešne uskutočnil v roku 1721 variolizáciu – očkovanie proti pravým kiahňam - na vlastnej dcére.
V Prešove založil prvú meteorologickú stanicu.
Objavil minerálne pramene v Gaboltove, Gerlachove, Hrabskom, Snakove, Petrovej, Fričke, Cigeľke, Hornom a Dolnom Tvarožci, Bardejove, Dlhej Lúke, tiež v Malom Šariši a pri Prešove Borkute a Cemjate.
Pocty
Na jeho počesť vznikli známe Raymannove dni, ktorých sa v Prešove zúčastňujú lekári a vyznávači jeho odkazu zo Slovenska a zahraničia.
Na jeho pamiatku bola pri príležitosti 250. výročia prvého očkovania proti kiahňam vo vstupnej chodbe mestskej radnice odhalená pamätná tabuľa s textom: FYZIKUS ŠARIŠSKEJ ŽUPY A MESTA PREŠOVA DR. JÁN ADAM REIMANN ROKU 1721 AKO PRVÝ LEKÁR V STREDNEJ EURÓPE OČKOVAL PROTI KIAHŇAM.
Podľa jeho mena je v meste pomenovaná aj jedna ulica, kde je zdravotné stredisko a v minulosti tam mala sídlo vojenská nemocnica.
Je po ňom pomenovaná Prešovská nemocnica, aj gymnázium.
|