zápasník, zaslúžilý majster športu
* 21.04.1910 Trnava
+ 4.10.1985 Bratislava
Vyrastal v blízkosti cukrovaru v Trnave. Vynikal pohybovým nadaním a húževnatosťou. Jeho zápasnícka budúcnosť sa začala formovať až v Prahe, kam ho zavial osud. Prvé chmaty na žinenke začal skúšať pomerne neskoro.
Ako sedemnásťročný vyučený zámočník, obklopený chudobou, si našiel prácu a skromné bývanie. Začal navštevovať Sokol i FRTJ. V klube AFK Stráž bezpečnosti, kde dominovala ťažká atletika, začal so vzpieraním. Za pár týždňov síce zvládol jeho techniku, ale v tomto športe mu chýbala súťaživosť. Popritom v telocvični sledoval tréningy zápasníkov a uvedomil si, že to je to, čomu by sa chcel venovať.
Úspechy dosahoval vďaka talentu a ambíciám doplnenými poctivým tréningom a vytrvalosťou. Prienik na elitné domáce i medzinárodné žinenky s viacerými víťazstvami znamenalo pre neho, že sa ako 21-ročný zbavil prílišného rešpektu pred súpermi zvučných mien.
V roku 1935, po lapsusoch funkcionárov AFK, vymenil klubový dres. Prestúpil do maličkého klubu Waldes Praha a s ním aj jeho dvaja bratia, tiež zápasníci. Pomsta AFK bola nepríjemná - dostal ročný dištanc. Aj počas tohto obdobia usilovne trénoval, čo mu prinieslo suverénne domáce i zahraničné víťazstvá. Najcennejšie je z Berlína z roku 1936, kde bola ľahká váha, ako vždy, nabitá. Celá svetová špička si brúsila zuby na olympijské kovy vrátane neho. V prvom kole zdolal Švajčiara Hollingera pomerne ľahko, v druhom Maďara Kálmána vynikajúcim záverom po 20 minútach urputného boja. Tretie, voľné mu dožičilo trochu oddychu, ale v semifinále čakal sebavedomý Molfino. Po 13 a pol minútach ležal Talian na lopatkách. Herda prehral až s Fínom Koskelom. Večná rozhodcovská dilema, komu prisúdiť víťazstvo, sa skončila žičlivo pre Severana. Na striebro bolo treba zdolať Estónca Välliho. Herda to dokázal a stal sa zápasníckou legendou.
V rokoch 1942 - 1945 počas II. svetovej vojny bol Jozef Herda v Slovenskom zväze ťažkej atletiky reprezentačným trénerom a súčasne aktívnym zápasníkom - reprezentantom.
Naposledy medzinárodne zápasil v bratislavskom PKO ako 46-ročný v roku 1956.
Pôsobenie:
1921 - 1928 cvičenec FRTJ
1928 - 1934 pretekal za Stráž bezpečnosti Praha
1934 - 1942 pretekal za ťažkoatletický klub Waldes Praha
1942 presťahoval sa do Bratislavy
1942 - 1950 pretekal za Športový klub Bratislava
1950 - 1960 pretekal za Lokomotívu Bratislava
1960 pretekal za Dunajplavbu Bratislava, kde po ukončení aktívnej činnosti pôsobil ako tréner, funkcionár a rozhodca
Športové úspechy:
1928 vybojoval prvý veľký zápas, na klubových pretekoch AFK v gréckorímskom zápasení na majstrovstvách Moravy a Sliezska v Zlíne obsadil tretie miesto
1931 prienik na elitné domáce i medzinárodné žinenky - zdolal strieborného olympionika 1928 Jindřicha Maudra, ale aj súperov z Francúzska, Rakúska a Maďarska
1934 šieste miesto na ME v Ríme
1936 suverénne domáce i zahraničné víťazstvá; vyhral kvalifikáciu na OH nielen v gréckorímskom zápasení, ale aj vo voľnom štýle; strieborná medaila z OH v Berlíne - klasický štýl v ľahkej váhe (do 66 kg)
Ocenenia:
Pocty:
Keďže Jozef Herda je jediným Trnavčanom v celej histórii olympionizmu, ktorý získal medailu na OH, mesto Trnava si ho uctilo pomenovaním námestia po ňom. Na veľkolepom slávnostnom podujatí v júni 1992, ktoré sa konalo pri príležitosti medzinárodnej olympiády detí a mládeže Kalokagatia, boli prítomné viaceré športové osobnosti. Pamätnú tabuľu odhalil člen MOV Vladimír Černušák a olympijský víťaz v boxe (Helsinky 1952) Janko Zachara. Bývalé Tyršovo námestie bolo premenované na Námestie Jozefa Herdu. Súbežne na návrh Jaroslava Lieskovského z Mestského úradu Trnava, odboru vzdelávania, referát telesnej kultúry a športu, bola odhalená nová tabuľa aj na Olympijskej ulici (predtým Zväzarmovská).
Zmarené šance:
V roku 1932 sa rozhodovalo o jeho nominácii na OH v Los Angeles, jeho meno bol už pojem, ale chýbajúce financie oddialili jeho olympijskú premiéru o štyri roky.
V roku 1940, keď prebiehala prípravu na OH, ktoré mali byť preňho ešte úspešnejšie, nemal šancu dotiahnuť do konca. Hitler rozhodol za všetkých.
Bibliografia:
Jaroslav Lieskovský, Mestský úrad Trnava, odbor vzdelávania, referát telesnej kultúry a športu; Múzeum telesnej kultúry; Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; www.olympic.sk; spracovala Viola Tóthová
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.