Pôsobenie

1959 Divadlo Jonáša Záborského, členka spevohry, od 1961 členka činohry
od 1995 zástupkyňa šéfa činohry
od 1996 umelecká šéfka činohry a štatutárna zástupkyňa riaditeľa divadla.

Za štyridsaťšesť rokov svojej hereckej kariéry stvárnila celú galériu postáv z diel domácej i zahraničnej proveniencie.

S manželom a hereckým partnerom Jozefom Stražanom vychovala päť detí.

tvorba

V jej hereckom vývine sa odzrkadľujú neraz komplikované peripetie vývinu prešovskej činohry 60. – 80. rokov. Stražanovej herectvo spočiatku nadväzovalo na tradičnejšiu líniu psychologického realizmu. Spontánne, intuitívne, emocionálne a syntetizujúce v ňom výrazne prevládalo nad racionálnym, intelektuálnym a analytickým. Postupným obohacovaním a kultivovaním psychologickorealistických tvárnych prostriedkov zvýrazňovala vrstevnatosť a nejednoznačnosť stvárňovaných postáv a osvetľovala ich problematiku aj z etických, sociálnych a spoločenských aspektov.

Hereckú kreativitu osvedčila už v spevoherných rolách Zuzany (Nech spieva Zuzana, 1960), ako Dolorez (Bozk Juanity, 1961) a Frufru (Limonádový Joe,1961. Vekom, hlboko posadeným zamatovým hlasom i nevšedne pôvabným javiskovým zjavom bola ideálnou predstaviteľkou lyrických i temperamentných dievčat – Zuzi (Až čo povie Barcelona, 1961), Želmíra (Šibal Geľo, 1961), Júlia (Rómeo a Júlia, 1964), Katarína (Skrotenie zlej ženy, 1965), Hana Čajková (Hájniková žena, 1966), Dona Juana (Don Gil, 1966), Daria (Tichý Don, 1982), Žena (Slučka pre dvoch, 1982), Košľavá (Beta, kde si?, 1991), Katuša Jahodová (Nový život, 1992), Quickly (Veselé panie z Windsoru, Báthoryčka (Alžbeta Báthoryová, 1994), Kráľovná Alžbeta (Mária Stuartová, 1995), Marcia (Natierač, 1996), Angela (Pohreb, 1997), Teta Mimi a anglická kráľovná (Beatles zos A uprostred, 2000), Dora (Ženský zákon, 2000)

Komediálny talent preukázala na košickej scéne v komédii Harold a Maude (ŠD Košice, 2001). K jej životnému jubileu v roku 2002 s ňou režisér Ján Sládeček naštudoval postavu kráľovnej Márie v hre Victora Huga Mária Tudorová. Na domácej scéne pribudli ďalšie postavy: ako Rosemary Mortimorová v hre Lekárske tajomstvo (2002), Golda v muzikáli Fidlikant na streche (2002). V postave Heleny sme ju mohli vidieť v hre Tennessee Williamsa Nedeľa pre bolesť ako stvorená (2004). Jej nateraz poslednou výraznou úlohu bola Mag Folanová v hre súčasného írskeho dramatika Martina McDonagha na Malej scéne Štátneho divadla v Košiciach, za ktorú získala v roku 2005 Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti divadla.

Už v roku 1963 debutovala vo filme Tvár v okne. Neskôr hrala aj v desiatkach inscenácií a televíznych filmoch: Ďaleko je do neba (1972) Do zbrane, kuruci! (1974), Deň, ktorý neumrie (1974), Nepokojná láska (1975), Sebechlebskí hudci (1975), Krutá ľúbosť (1978), Poéma o svedomí (1978).

Ocenenia

1984 Za zásluhy o rozvoj okresu Prešov
1986 Cena za divadelnú tvorbu (za postavu Zuzy Holúbkovej v dramatickej kompozícii J. G. Tajovského a J. Sládečka Hriech)
1986 Cena Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu
1987 Cena za ženský herecký výkon (za postavu Evy v inscenácii hry Neila Simona Perníková bábika), X. Májová divadelná Nitra
1989 Zaslúžilá umelkyňa
2003 Štátne vyznamenanie SR Pribinov kríž 2. triedy za významné zásluhy o rozvoj divadelnej filmovej a rozhlasovej tvorby
2005 Výročná cena Literárneho fondu v oblasti divadla za postavu Mag Folanovej v hre Martina McDonagha Krásavica z Leenane