Študoval slovenčinu a francúzštinu na filozofickej fakulte v Prahe, od roku 1939 v Bratislave.

Po skončení štúdia pôsobil ako tlačový atašé na československom veľvyslanectve v Paríži. Neskôr pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v časopise Slovenské pohľady.

Je autorom 19 zbierok pôvodnej poézie, 17 kníh prekladov poézie najmä z francúzštiny a ruštiny, ale aj zo španielčiny a gréčtiny, 4 kníh poézie pre deti a teoretickej knihy Poézia Laca Novomeského.

Žije v Bratislave.

tvorba

Ako básnik debutoval v roku 1939 zbierkou Vidím všetky dni a noci, ktorá vznikla v experimentálnom štádiu nadrealizmu a dôsledne uplatňovala princíp sna a podvedomia. V obsahu prevládali motívy erotiky, smrti, detstva, sna, exotiky a kozmu. Erotické témy naplno zazneli v zbierke Temná Venuša. Reisel naplno využil nadrealistickú metódu v lyrickej poéme Neskutočné mesto. Založená je na motíve ľúbostného vzťahu prežívaného v Prahe, v atmosfére nostalgie, smútku a hrôzy. Básnik v nej tvorivo zúžitkoval nezvalovské podnety. Zbierka Zrkadlo a za zrkadlom prináša okrem nadrealistického typu lyriky aj občiansku poéziu. V ďalších zbierkach Reisel pozíciu nadrealizmu opustil, písal politicky ovplyvnené básne.

Jeho nadrealistickú lyrickú tvorbu vystriedala po roku 1945 občianska lyrika, ktorou sa (podobne ako jeho literárni súčasníci) dostal do pozície schematizmu. Až v 80. rokoch sa vrátil k obľúbeným témam lásky.

Zbierka Trpké plánky zahŕňa autorove prvé básnické pokusy.