„Politika je obrana záujmov.“

Ľudovú školu vychodil v Tisovci, nižšie gymnaziálne triedy absolvoval v latinskej škole v Ožďanoch a v Spišskej Novej Vsi, potom študoval v Rožňave, v Bratislave na evanjelickom lýceu (1840-42) a v Prešove bol poslucháčom práva na evanjelickom kolégiu (1842-43).
V r. 1843-46 bol advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a v Pešti, kde r. 1846 zložil advokátsku skúšku a otvoril si advokátsku kanceláriu v Tisovci.

Pochádzal zo zemianskej rodiny, ktorej predkovia prišli na Slovensko koncom 14. storočia zo Švajčiarska. Za zásluhy v bojoch proti Turkom dostali od kráľa Leopolda I. v roku 1665 šľachtické výsady a pozemky na Čiernom Hrone v okolí Brezna.
Počas revolučných udalostí Daxnera uhorské orgány od októbra 1848 až do januára 1849 väznili v Plešivci (tu bol štatariálnym tribunálom odsúdený na trest smrti, ale rozsudok zmenili na žalárovanie) a v Pešti. Po vyslobodení z peštianskeho väzenia sa Daxner od januára do novembra 1849 aktívne zapojil do Slovenského povstania ako kapitán slovenského dobrovoľníckeho zboru, bol účastníkom zimnej i letnej výpravy cisárskych vojsk proti maďarským gardám. Ako štátny úradník pôsobil v Rimavskej Sobote, Košiciach, v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) a v Nagykálló. Až r. 1861 sa opäť vrátil do Rimavskej Soboty, kde sa stal druhým podžupanom Gemersko-Malohotskej župy, ale r. 1865 ho vo funkcii prísediaceho zmenkového súdu preložili do Debrecína. R. 1872 požiadal o penzionovanie a usadil sa v rodnom Tisovci, kde aj zomrel a bol pochovaný. V r. 1979 previezli jeho telesné pozostatky na Národný cintorín do Martina.
Ako jeden z popredných protagonistov štúrovského hnutia, memorandovo-matičného obdobia a Slovenskej národnej strany agilne participoval na vzniku modernej, právne a ideologicky argumentačne podloženej slovenskej politickej koncepcie, ktorá deklarovala svojbytnosť a samostatnosť slovenského národa. Zásadne sa podieľal na tvorbe základných štátoprávnych dokumentov Slovákov: r. 1848 Žiadostí slovenského národa a r. 1861 Memoranda národa slovenského, ktoré až do r. 1918 tvorili programovú politickú platformu Slovákov. Daxner patril medzi najvýznamnejších slovenských novinárov, venoval sa tvorbe politicky angažovanej publicistiky, ktorou prispieval najmä do Peštbudínskych vedomostí. R. 1862 bol spoluzakladateľom a dozorcom slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Revúcej.

Na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote je jeho busta z pieskovca, autorom je akad.sochár Andrej Melicherčík.

tvorba

Literárna tvorba
Na bratislavskom lýceu založil humoristický časopis Buben, písal balady a drobné prózy. Spolu s A.H.Škultétym a J.Čipkom zbieral a adaptoval ľudové rozprávky, ktoré sú zapísané v Codexe tisovskom. Neskôr sa venoval politickej publicistike. Posmrtne vyšiel výber z jeho publicistiky a spomienok v knihe V službe národa.

Dielo
Hlas zo Slovenska. Pešť 1861
V službe národa. Bratislava 1958

Stvárnenie v umeleckých dielach
jeden z hlavných hrdinov veršovanej drámy Ľ. Kubániho Traja sokoli (1868)
v Bratislave sa nachádza Daxnerov pomník od L. Lacku a V. Droppu (1972)