“Vznešene krásna, ale aj zodpovedná úloha, ktorou poverený som bol Spolkom sv. Vojtecha zostaviť Jednotný katolícky spevník, stala sa mi poctou mimoriadnou, jednou z najväčších môjho života.”

1900 maturita na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave
1900 - 1901 štúdium na konzervatóriu v Budapešti (kompozíciu u Hansa Koesslera)
1901 - 1903 konzervatórium vo Viedni (kompozíciu u Hermanna Grädenera)
1903 - 1905 Praha (organ u Josefa Kličku, kompozícia u Karla Steckera)

Pôsobenie:

1909 regenschóri v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave
1918 inšpektor hudobných škôl

Ocenenia:

1933 Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, ocenenie udelil pápež Pius X.
1938 Štefánikova krajinská cena
1940, 1948 Štátna cena za umenie
1956 titul národný umelec

tvorba

Dielo:

Počas štúdií vo Viedni sa Schneider stýkal sa s českými a slovenskými študentmi, intenzívne sa zúčastňoval na kultúrno-politickej činnosti spolkov Tatran a Národ, ktoré boli strediskami mladej slovenskej inteligencie a okrem tvorby veľkých klasikov sa bližšie zoznámil so slovenskou ľudovou piesňou. V Prahe sa zasa dôkladne oboznámil s českou hudbou, najmä so Smetanovou a Dvořákovou tvorbou, ktorá mala na jeho kompozičný sloh základný vplyv.

Prvou jeho v tlači vydanou prácou boli úpravy národných piesní pre spev a klavír. V zbierke je aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska. V období, keď S. H. Vajanský nádejnému skladateľovi pridal k priezvisku prímenie Trnavský, vznikali i jeho prvé pôvodné piesne a zborové skladby.
Po vydaní prvej zbierky pôvodných piesní (1907) sa stal populárnym a žiadaným slovenským skladateľom a hudobníkom. Z prvého zamestnania regenschoriho Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku (teraz Zrenjanin v Srbsku), do ktorého nastúpil po vojenčine, odišiel, lebo prijal ponuku vtedy veľmi známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký), aby ho sprevádzal na koncertnom turné. V roku 1908 na koncertoch v hudobných metropolách Európy (Berlín, Paríž) zazneli z pódií v rámci svetového piesňového repertoáru v podaní Umirova aj Schneidrove skladby uvedené v programoch ako „slovenské piesne”, čo desať rokov pred vznikom Česko-Slovenska bola ojedinelá prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí.
Po návrate do rodnej Trnavy prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. So svojim orchestrom a zborom pravidelne účinkoval v Dóme sv. Mikuláša a stal sa interpretom jeho sakrálnych skladieb. V Trnave píše vyspelé chrámové diela, upravuje duchovné piesne, rozvíja svoju piesňovosť v nových zbierkach umelých piesní i úprav ľudových piesní.
Píše aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby.

V 20. rokoch, keď vrcholila jeho umelecká vokálna tvorba, napísal viacero piesňových zbierok – Slzy a úsmevy, Zo srdca, Nad kolískou, Slovenské ľudové piesne a i. Tak sa zintenzívnila jeho práca v oblasti chrámovej piesne a cirkevnej hudby (známe sú jeho omše – Missa in honorem Sumi Cordis Jesu in Es, Missa pro defunctis in c, zborové sa sólové chrámové spevy – Ave Maria in Es a in B a i.).
Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.
Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Obsahoval viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Majstrovské harmonizácie, ktoré vystihujú vrúcnosť sŕdc a duší veriacich Slovákov (napr. Ó, Mária, bolestivá; Klaniam sa ti vrúcne; Ježišu Kráľu; Bože, čos´ ráčil a mnohé iné), hoci pomerne náročné na zvládnutie organového sprievodu, sa stali najčastejšie interpretovanými skladbami.
Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás.
Po pätnásťročnej práci, do ktorej bolo zainteresovaných viacero odborníkov z oblasti liturgiky, literatúry i hudby, vyšlo roku 1937 dielo predstavujúce pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska.
Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré je dnes jedinečným prameňom, lebo obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel, ktoré sa v rukopisoch nezachovali.
V roku 1933 skladateľ dostal objednávku skomponovať príležitostnú skladbu na Pribinove oslavy v Nitre. Vznikla symfonická báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva.
Celý svoj život venoval slovenskej ľudovej piesni. S liturgickou hudbou sa stretal od svojej mladosti najprv ako spevák v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskôr ako praktický organista a regenschori. Jeho kompozičná invencia a láska k ľudovej tvorbe ho predurčili, aby sa stal upravovateľom nápevov z mnohých kancionálov a spevníkov, ktoré sa na Slovensku rozširovali.

Mikuláš Schneider-Trnavský na sklonku života napísal svoju jedinú symfóniu, Symfóniu e mol - Spomienkovú (1956), a orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí (1957).

Bibliografia:

ADAMKOVÁ, J. – LEXMANN, J.: Jednotný katolícky spevník z 20. storočia – produkt myslenia 19. storočia [Standard Catholic hymnbook], Duchovná hudba v 19. storočí, ed. J. Lengová. Banská Bystrica 1995, s. 123–128
BUGALOVÁ, E.: Hoj, vlasť moja: Mikuláš Schneider Trnavský 1881-1958. Bratislava 1991
BURLAS, L.: Slovenská hudobná moderna. Obzor, Bratislava 1983, s. 14–16
POTÚČEK, J., ed.: Mikuláš Schneider–Trnavský: Príspevky k slovenskej etnomuzikológii a k slovenskej hudbe. Antológia štúdií a príspevkov I.. (zahrn. esje Schneidera–Trnavského). Bratislava 1972
ŠAMKO, J.: Mikuláš Schneider-Trnavský: Pohľad na život a dielo. Bratislava 1965
BOKESOVÁ, Z.: Mikuláš Schneider-Trnavský. Bratislava 1952

Personálna bibliografia:

Učebnica spevu pre školy obecné I. – II. Comenius. (maď. Énektan I. – II. Academia, Bratislava 1926). Bratislava 1922
Úsmevy a slzy: Spomienky trnavského skladateľa. Bratislava 1959