„Povstaň, národe preudatný, ber meč tvrdšie do ruky! Blíži sa nepriateľ ukrutný, za ním tiahnu hrozné muky. Otroci tyrana zlostného proti tebe tasia meče, hľaď, jak nevinná krv tečie tam zo srdca syna tvojeho. Občania, zbroj berme! Do poľa tiahnime! Rúbajme, mordujme všetko potupné panstvo zlorečené!“

Študoval právo, filozofiu a históriu na univerzite v Pešti a v Trnave.

Pochádzal z oravskej šľachtickej rodiny. Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote a v Mokradi. V rokoch 1760-70 bol oravským podžupanom, v rokoch 1772-89 precestoval takmer celú Európu, navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a iné mestá.

Venoval sa hudbe a maliarstvu. Bol prívržencom francúzskych osvietencov, členom slobodomurárskej lóže. V jeho dome v Pešti sa schádzali prívrženci Francúzskej revolúcie a uhorskí jakobíni, ktorí chceli uskutočniť revolučné premeny v Uhorsku. Na uhorskom sneme r. 1790 ako jeho poslanec predniesol revolučnú reč, v letáku Declaratio... (1791) obhajoval slobodu vierovyznania, pripisuje sa mu autorstvo slovenskej parafrázy Marseillaisy.

Pre účasť na Martinovičovom sprisahaní bol r. 1794 zatknutý, po prepustení r. 1795 ušiel do Francúzska a USA, po návrate r. 1802 znova uväznený, omilostili ho až pred smrťou.

Bol aj literárne činný, pod svojím menom i anonymne vydával spisy, letáky a deklarácie, v ktorých podrobil kritike panujúce pomery v súvekom feudálnom Uhorsku. Ako osvietenský racionalista hlásal vieru v rozum a propagoval návrat k prostému životu. Jeho satirické a ironické práce dal vládnuci režim spáliť.

tvorba

1790 Pro se Franciscus Abaffy...
1791 Declaratio statuum catholicorum...
1794 Vox clamantis in deserto