„Nám Slovanom prichodí pomáhať si samým Bohom. Hľadať na pomoc nie kasárne Ruska, ale učenie Leva Nikolajeviča Tolstého.“

Gymnázium navštevoval v Ružomberku a v Šoprone (dnešné Maďarsko), medicínu študoval v Berlíne, Innsbrucku a v Prahe, kde štúdium ukončil roku 1890.

Vyrastal v rodine obchodníka a továrnika Petra Makovického. V rokoch 1891-1894 pracoval ako lekár na klinike v Innsbrucku (Rakúsko), neskôr pôsobil ako praktický lekár v Žiline (1894-1904). Odtiaľ odišiel do Jasnej Poľany v Rusku, sídla spisovateľa a mysliteľa L. N. Tolstého a od roku 1904 bol jeho osobným lekárom, ale aj priateľom a dôverníkom.

Počas vysokoškolských štúdií v Prahe sa aktivizoval v literárnom spolku Detvan, kde sa zoznámil s filozofickými a etickými názormi T. G. Masaryka a L. N. Tolstého. Od roku 1890, od svojej prvej cesty do Ruska, udržiaval písomný styk s ruským spisovateľom a vykonal veľký kus práce pre propagáciu jeho literárnych, náboženských a filozofických názorov na Slovensku. Stal sa propagátorom tolstojizmu v slovenských časopisoch, najmä v Slovenských pohľadoch uverejňoval preklady Tolstého prác.

Pričinením Makovického vyšiel na Slovensku Škarvanov preklad Tolstého Vzkriesenia skôr ako v origináli (Makovický prekladal z Tolstého rukopisu). Roku 1904 sa Makovický stal osobným lekárom, priateľom (Tolstoj ho oslovoval „náš drahý Dušan Petrovič“), spolubesedníkom (Makovický informoval Tolstého o historických a súčasných problémoch Európy a Slovenska) a kronikárom Tolstého duchovných zápasov. Zanechal 64 rukopisných zošitov, ktoré v roku 1979 vyšli v 4 zväzkoch vo vydavateľstve Nauka v Moskve.

Počas pobytu u Tolstého sa usiloval vzbudiť záujem ruského spisovateľa o problémy malých, politicky závislých slovanských národov. Jeho zásluhou sa Tolstoj zoznámil so slovenskou a českou literatúrou a čerpal z nich podnety pre svoju tvorbu. Počas šesťročného pobytu v Jasnej Poľane písal Makovický obsiahle Jasnopoľanské zápisky, ktoré sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka. Obsahujú veľa empirických podrobností, ale aj filozofické a literárne reflexie. Dielo patrí k základným prameňom pre poznanie života a tvorby Tolstého.

Makovický bol posledným človekom, na ktorého sa upreli oči zomierajúceho Tolstého. V Rusku žil aj po Tolstého smrti. Pre odpor proti vojne bol v rokoch 1915 až 1916 v Rusku internovaný. Do vlasti sa vrátil s ruskou manželkou M. K. Orechovovou v jeseni 1920. Život skončil samovraždou.

tvorba

Knižná tvorba
Jasnopoľanskije zapiski 1 – 2 (1922 – 23), Jasnopoľanské zápisky 1 (1924)

Odborné knihy
Zápisky z Moskvy (Besedy 1. zv. 2 – 3, 1891), U L. N. Tolstého (Slov. pohľady 15, 1895), Nazarénové v Uhřích (Naše doba 3, 1896)

Články
Zápisky z Moskvy (Besedy 1. zv. 2 – 3, 1891), U L. N. Tolstého (Slov. pohľady 15, 1895), Nazarénové v Uhřích (Naše doba 3, 1896)

Preklady (výber)
L. N. Tolstoj: Kreutzerova sonáta (1894), L. N. Tolstoj: Čím sú ľudia živí, Prenasledovanie kresťanov v Rusku v r. 1895 – 6, Blíženie sa konca (1897), L. N: Tolstoj: Prečo sa ľudia omamujú (1900)

Reedícia
U L. N. Tolstogo 1904-1910, I.-IV. Moskva 1979

Ďalšie Tolstého práce vychádzali v ním redigovanej edícii Poučné čítanie (1896-1898) a Poučná bibliotéka (1898-1900).