„A budem búriť tuná jak nocou čierny fantóm. Prisahám, v mútnej zemi vždy budem rebelantom!“

Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici a Trnave, lekársku fakultu na univerzite v Bratislave
1931-45 asistent, docent a profesor na Lekárskej fakulte a prednosta Patologického ústavu UK, resp. Slovenskej univerzity v Bratislave
Roku 1943 sa ako člen medzinárodnej vyšetrovacej komisie zúčastnil na objasňovaní masových vrážd v Katynskom lese. Po vojne ho odsúdili a po prepustení z väzenia bol odborným lekárom v Trnave, r. 1952 emigroval – do Rakúska, Nemecka, Talianska a napokon r. 1953 do USA. Stal sa medzinárodne uznávaným znalcom v odbore patológie, získal titul Diplomate of the American Board of Pathology, vymenovali ho za člena College of American Pathologists a American Medical Associaton.

Po druhej svetovej vojne (prakticky až do roku 1989) bol absolútne vyobcovaný zo slovenskej spoločnosti a jej literatúry. Dejiny si ho však pamätajú ako spolutvorcu modernizačných línií slovenskej poézie od 20. rokov, najmä jej národnoobranných akcentov a tendencií. S Rázusom reprezentuje najsugestívnejšie činy modernej poézie pri kliesnení samostatných ciest svojho národa.

tvorba

V mnohoročnej emigrácii, ktorú prežíval ťažko a tragicky, tvoril iba sporadicky. Z tých čias pochádza len zbierka Presievač piesku (1978). Jeho báseň z poslednej knihy s príznačným názvom Slovenský žiaľ, patrí však medzi najvyššie umelecké výkony slovenskej emigrantskej poézie. Okrem iného prirodzene ňou nadviazal na základnú významovú dikciu celej svojej básnickej tvorby: na rázne formovane údelu národa v novodobých dejinách. Na to sa odhodlal už ako dvadsaťročný gymnazista. Vydal debut (1925) s programovo transparentným názvom Stáž pri Morave. Knižka sa stretla s takou politicky búrlivou odozvou, že ju vtedajšie úrady prikázali skonfiškovať.

Žarnov, podobne ako Rázus alebo Jesenský, je jedným z významných zakladateľov národne exponovanej politickej lyriky. Dokladá to aj knihou Brázda cez úhory (1929), zbierkami Hlas krvi (1936) a Štít (1940). Kniha poézie Mŕtvy (1942) hlboko reflektuje tragizmus otca pri strate syna.

Venoval sa aj prekladateľskej činnosti, najmä z antickej (Sofokles) a poľskej poézie, okrem iného preložil výber z básní K. Wojtylu (pápeža Jána Pavla II.) pod názvom Profily (1979).