Ako 13-ročný odišiel študovať k Saleziánom do Šaštína. Maturoval roku 1938 v Kláštore pod Znievom. V štúdiách pokračoval v Ostrave.
1939 - 1943 študoval teológiu na pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde ho 20. marca 1943 vysvätili za kňaza v bazilike Sacro Cuore
1945 - 1947 študoval filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte, Bratislava

Štefan Sandtner sa narodil v chudobnej rodine kolára. Mal štyroch súrodencov. Keď ho raz otec poslal k sesternici, či by im nepožičala päťdesiat korún, stretol sa s istým kňazom saleziánom, ktorý sa postaral, aby ho prijali na štúdiá do Šaštína.

Viera bola neskôr jeho útočiskom aj v čase desaťročného väznenia. Skromnosťou a pokorou zdolával svoj neľahký osud. Pred psychickým terorom ho zachránilo písanie, pri ktorom sa vedel odpútať a rozmýšľať. Spolu s opakovaním básní a ich cizelovaním si uchovával zdravú myseľ a posiloval psychiku. Poéziu začal písať v Leopoldove vo vyšetrovacej väzbe, keď každú hodinu musel robiť drepy. Aj básňou - popri modlitbe - si chcel skrášliť deň. Situáciu sťažovalo, že sa nesmelo a ani nemalo načo písať. Písal a prekladal teda v hlave. Naspamäť vedel vyše deväťsto veršov z Loretánskeho svetla od Václava Renča. A taký istý počet veršov vo svojom preklade, ku ktorému sa premodlil z originálu. Jeho básne z väzenia, či už vlastné, alebo preložené, dosvedčujú predovšetkým jeho nezlomnú vieru v Božiu lásku a spravodlivosť.

V súčasnosti je známy ako významný slovenský básnik. Vydával vlastné knihy aj preklady v Ríme alebo doma ako samizdaty. Málokto však o ňom vedel, lebo až k jeho osemdesiatke mu vyšla na Slovensku básnická zbierka Stromy. Až 4. číslo Slovenských pohľadov roku 1993 prinieslo jeho básnický cyklus Sedmikráska s podtitulom Belasé metamorfózy.

V prúde slovenskej duchovnej tvorby sa radí do skupiny slovenskej katolíckej moderny, ktorá sa sformovala v 30-tych rokoch minulého storočia. Viaceré jeho básne vznikali počas dlhoročného žalárovania. Po prepustení z väzenia ich vydal najprv ako samizdaty, neskôr po roku 1989 mu vyšli aj v knižnej úprave.

Píše duchovnú, katolícku poéziu. Každá jeho báseň je hlbokou meditáciou, ktorú napája Božie slovo. Poézia je pre neho hudbou. Stromy v jeho básnickej zbierke sú nielen symbolom života, večnosti života, večného života, ale aj symbolom velebnosti, krásy, ticha, pokoja, harmónie, jednoducho všetkého, čo človek priam podvedome chce mať, po čom túži.

Okrem literárnej tvorby sa venoval aj prekladom z inojazyčnej literatúry, najmä taliančiny, mnoho jeho prác vyšlo v Ríme. Po roku 1989 vydal dvanásť knižných diel vlastnej, prevažne básnickej tvorby, a viac ako 50 prekladov diel francúzskych, nemeckých, českých, ale najmä talianskych autorov. Redigoval viaceré študentské a saleziánske časopisy - Nezábudky...).

Pôsobenie:

31. júla 1934 zložil prvé rehoľné sľuby v Hronskom sv. Beňadiku; od tohto roku je členom spoločnosti Saleziánov don Bosca
1943 - 1945 prednášal na Teologickom učilišti (študentáte), Hronský sv. Beňadik
1945 - 1950 pôsobil ako školský radca pre štúdium na filozoficko-pedagogických študentátoch, Trnava, Hody pri Galante a Šaštín
1947 - 1950 redigoval časopis Mládež a misie
1950 po násilnom rozpustení reholí bol s ostatnými saleziánmi internovaný v koncentračnom tábore pre rehoľníkov v Podolínci.
V máji roku 1950 počas hospitalizácie v nemocnici (vážna srdcová choroba) bol zatknutý a odsúdený pre "velezradu" na 15 rokov väzenia v najťažšej väzenskej skupine.
1951 - 1960 bol väznený v Leopoldove, Bratislave, Ilave a na Mírove
1960 amnestovaný a neskôr súdne plne rehabilitovaný
1960 - 1968 strážnik a skladník, Pezinok
Od roku 1968 je na invalidnom dôchodku.
Od roku 1989 žije v saleziánskom domove v Bratislave.
Od roku 1994 je členom Spolku slovenských spisovateľov.
1989 - 1999 redigoval časopis Don Bosco dnes
V súčasnosti pôsobí ako spovedník v dome saleziánov v Bratislave na Miletičovej ulici.

Don Sandtner zosnul v pondelok, 14. augusta 2006 v skorých ranných hodinách, vo Fakultnej nemocnici v Bratislave po niekoľkotýždňovej hospitalizácii kvôli vážnym zraneniam vo veku 90 rokov života. Svoj život uzavrel v 72. roku rehoľných sľubov a v 64. roku kňazstva.

tvorba

Poézia:

1996 Stromy
1998 zbierka Žalár môj žaltár (vyšla vo vydavateľstve Don Bosco; V samizdate ich autor podpísal ako Ferko Vek)

Pre mládež:

Malí adorátori

Tiež prekladal najmä náboženskú literatúru.

Ocenenia:

1996 Literárna cena za zbierku básní Stromy, udelená Všeobecnou úverovou bankou
2002 verejné ocenenie mestskej časti Bratislava-Ružinov za mimoriadne ľudskú a občiansku statočnosť, za morálnu a materiálnu podporu duchovného života
2003 medaila prezidenta Slovenskej republiky
2006 cenu Fra Angelica za kresťanský prínos do kultúry, udelená Radou pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS)
2006 pamätná medaila Spolku Slovenských spisovateľov pri príležitosti 90. narodenín