Gymnázium, Kluž (Rumunsko)
Filozofická fakulta, Viedeň
Filozofická fakulta, Rím
1593 získal doktorát filozofie na Filozofickej fakulte v Ríme; bol vysvätený za kňaza
1629 získal titul kardinála

Narodil sa v rodine kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky sa vzdelával u jezuitov a neskôr sa stal členom rádu jezuitov. V roku 1583 prestúpil na katolícku vieru (rímskokatolícke náboženstvo). Svoju aktivitu zameral na získavanie prí­slušníkov magnátskych rodín do katolíckej cirkvi. V tejto činnosti bol úspešný, pretože magnáti pritiahli svojich „familiárov“ a ostatnú drobnú šľachtu, ktorá bola od nich politicky, vojensky a hospo­dársky závislá.

Ako jeden z prvých katolíckych hodnostárov pochopil, že uhorskí študenti, odchádzajúci za vysokoškolským vzdelaním do cudziny, najmä do Nemecka, sa späť nevracajú ako zapálení katolícki kňazi, ale ako horliví propagátori rôznych foriem protestantizmu, s ktorým sa práve počas vysokoškolského štúdia zoznámili. Súčasne si uvedomoval, že veľkou rezervou katolíckeho kňazstva sú nemajetní študenti, ktorým katolícka cirkev môže dať nielen vzdelanie, ale aj životnú perspektívu. Skúsenosti z prednášania na univerzite v Štajerskom Hradci využil neskôr pri koncipovaní úloh trnavskej univerzity.

S jeho menom je spojený nástup protireformácie v Uhorsku a na Slovensku. Za pomoci jezuitov sa usiloval o vybudovanie katolíckeho školstva a o výchovu kňazov v protireformačnom duchu. V politickej činnosti bol prívrženec Habsburgovcov (najmä počas 30-ročnej vojny), jeden z hlavných predstaviteľov uhorských stavov brániaci proti Habsburgovcom ich privilégiá. Svojím rozsiahlym náboženským dielom položil základy maďarskej barokovej literatúry.

Pôsobenie
1587 vstup do jezuitskej rehole
1597 – 1598 prednášal na jezuitskom kolégiu
1598 – 1603; 1603 – 06 prednášal logiku, morálku a prírodné vedy na univerzite v Štajerskom Hradci
1601 – 1602 misijný kazateľ, Šaľa a Košice
1607 – 1616 bol v službách ostrihomského arcibiskupa F. Forgácha (Forgáča) v Trnave
1616 sa stal arcibiskupom; pôsobil ako turčiansky prepošt
Od 1616 – 1637 ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave
1629 sa stal kardinálom

tvorba

Zásluhy
1616 založil v Trnave výchovný šľachtický spolok (Burzu)
1623 založil internát – rímskokatolícky seminár - pre chudobných uhorských študentov vo Viedni, známe Pázmáneum. Jeho úlohou bolo v duchu ideológie jezuitov vychovávať nový dorast rímskokatolíckej cirkvi pre potlačenie reformácie. Tento ústav vychoval aj desiatky slovenských vlasteneckých katolíckych kňazov, ktorí sa angažovali v slovenskom národnom a kultúrnom živote.
1623 v Bratislave založil v poradí už druhú tlačiareň, ktorá mala slúžiť záujmom jezuitov v Uhorsku. Táto pôsobila podľa zachovaných tlačí do roku 1652, avšak časť jej typografického vybavenia bola už v roku 1646 prevezená do Trnavy, kde sa stala základom pre vznik Akademickej tlačiarne na pôde trnavskej univerzity. Postupne sa v rokoch 1652-1663 dostalo celé vybavenie pázmányovskej tlačiarne (nazývaná aj ako tlačiareň jezuitského kolégia) do Trnavy.
1631 dal postaviť v Trnave kaštieľ. Bola to renesančno-baroková stavba s neskoršou klasicistickou prestavbou. Nachádza sa tu pamätná izba dr. Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej.
12. mája 1635 vydal po niekoľkoročnom úsilí zakladajúcu listinu na zriadenie najvýznamnejšej uhorskej univerzity studium generale – so sídlom v Trnave. Vznikla tak  katolícka vysokoškolská univerzita s teologickou a filozofickou fakultou. Okrem Maďarov, Nemcov a Slovákov ju navštevovali študenti nielen z Uhorska, ale aj celej strednej Európy. Univerzita sa trvalo zapísala do dejín mesta, ale taktiež do dejín rozvoja slovenskej kultúry. Vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Trnavskú univerzitu v roku 1777 na pokyn Márie Terézie presťahovali do Budína. Jej vedenie bolo zverené kňazom Spoločnosti Ježišovej (jezuitom).
Okrem toho bol mecénom mesta, s jeho menom sa spája výstavba niektorých sakrálnych a svetských stavieb v Trnave. V Nových Zámkoch, ktoré bývali bohaté na mlyny a mlynárov, lebo tunajšie vodné toky poskytovali dostatok energie, dal postaviť veľký trinásťkolesový mlyn. Za sezónu mohol spracovať zrniny nad 60-tisíc meríc múky a šrotu. Poháňal ho náhon z rieky Nitry, prietok bol regulovaný haťou so štyrmi kolesami povyše druhého – nyárhídskeho novozámockého mlyna.

Bibliografia
Judák, Viliam: Peter Pázmaň, život a dielo. In: Trnava a rozvoj kultúry. Trnava, Mesto 1998, s. 85-96.
Käfer, István: Peter Pázmáň a protestanti. In: Trnava a rozvoj kultúry. Trnava, Mesto 1998, s. 97-100.
Pázmány, Peter: A Romai Anyaszentegyház Predikacziok Posonban, M.DC.XXXVI. /=1636/. 2°. /XXX/ - 1248 s. (Čaplovič, z. č. 311).
Pázmány, Peter: Imádságos könyv Posomban, M.DC.XXV. /=1625/. 8°. /XLVIII/  -  571  -  /IX/ s. (Čaplovič: Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Martin: Matica slovenská, 1972. 1. zv., záznam číslo 298).