Základné vzdelanie nadobudol v rodisku, meštiansku školu navštevoval v Liptovskom Mikuláši, vyššiu obchodnú akadémiu v Kežmarku a v D. Kubíne, potom študoval na škole záložných dôstojníkov v Lučenci. Po vzniku ČSR absolvoval vojenské kurzy pre dôstojníkov v Prahe, Miloviciach, Košiciach.

september 1915 ako kadet-ašpirant rakúsko-uhorskej armády padol do zajatia na východnom fronte
jún 1917 vstupuje do československých légií v Rusku, je práporčíkom, veliteľom čaty, roty a práporu.
1925-26 pracovník spravodajského oddelenia Ministerstva národnej obrany
1926-27 zástupca čs. vojenského atašé v Budapešti, neskôr v štábnych funkciách v Spišskej Novej Vsi, v Hraniciach na Morave.
1927-30 frekventant Vysokej vojenskej školy v Prahe
október 1938 prednosta vojenskej kancelárie autonómnej slovenskej vlády a zástupca hlavného veliteľa operačných armád na Slovensku
1939 generál I. triedy a minister národnej obrany
marec 1939 buduje základy slovenskej armády, ktorá sa rozhodujúcou mierou zaslúžila na zastavení vojenskej agresie horthyovského Maďarska proti východnému Slovensku v tzv. Malej vojne.
1939 vedie po boku Nemcov ťaženie proti Poľsku, 1941 proti ZSSR
máj 1944 sa dostal do názorového konfliktu s Nemcami pre malý rozsah plnenia vojenských povinností Slovákov v prospech nacistov
1940-44 je autoritou nielen vo vojenských kruhoch, ale aj vo verejnom živote SR, pričom patril k najstabilnejším prívržencom prezidenta J. Tisu.
1944 vypracoval osobitný plán, tzv. Čatlošovo memorandum, podľa ktorého po priblížení sa Červenej armády k slovenským hraniciam mala byť na Slovensku vyhlásená vojenská diktatúra, súčasťou plánu bolo i uľahčiť vstup Červenej armády na Slovensko. Toto memorandum sa usiloval doručiť prostredníctvom ilegálneho vedenia KSS. Sprostredkoval lietadlo na doručenie memoranda, ktoré odletelo 4.8.1944 do Moskvy s delegáciou SNR, vedenou K. Šmidkem. Vedenie KSS a SNR zaujali k memorandu odmietavý postoj, pokladali ho za zaujímavé vo vojenskej časti, ale neprijateľné z politickej stránky. Po vypuknutí povstania 29.8.1944 pod nemeckým nátlakom vystúpil proti nemu v rozhlasovom prejavu, bol prinútený odzbrojiť bratislavskú posádku, no už 2.9. prešiel na povstalecké územie, dal sa ako jediný minister slovenskej vlády do služieb vodcov povstania, ktorí ho odmietli, ba neumožnili mu predniesť ani rozhlasový prejav, ktorým chcel vyzvať vojsko, aby sa pridalo k povstaniu. Po prechode k povstalcom bol zaistený a 13.9. dopravený na územie ZSSR, kde bol internovaný.
1947 Národný súd ho odsúdil na 5 rokov väzenia
1948 prepustený a zamestnaný ako úradník v Martine