1932 – 1939 Československá štátna reálka v Žiline, kde jeho talent – podobne ako talent o niečo staršieho priateľa Vincenta Hložníka – objavil učiteľ kreslenia Zdeněk Balaš.
1943 – 1944 Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania, u profesorov M. Schurmana a J. Kostku.
1945 – 1949 Akadémia výtvarných umení v Prahe u prof. K. Pokorného.

Alexander Trizuljak bol popredným predstaviteľom slovenského sochárstva II. polovice 20. storočia.
Jeho verejne najznámejším dielom je socha "Víťazstvo" na pylóne bratislavského Slavína.
Popri takmer 10-ročnej práci na monumentálnom slavínskom zadaní sochár v svojej tvorbe rozvíjal modernistickú líniu. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch do série konštruktivistických plastík, ktoré dnes predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia.
Jeho verejne najznámejším dielom je socha "Víťazstvo" na pylóne bratislavského Slavína.
Výstavou Trizuljakovej tvorby odštartovala v roku 1961 legendárna Socha Piešťanských parkov, ktorej sa stal Trizuljak spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom organizačného výboru. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa Trizuljak intenzívne zaoberal sakrálnou sochárskou a interiérovou tvorbou do tzv. "Dubčekových" kostolov.
Vystavoval samostatne i kolektívne doma i v zahraničí (Bienále Benátky 1956, Bienále Sao Paulo v Brazílii 1957, Slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni pražského hradu 1963...).
Trizuljakova tvorba je zastúpená v zbierkach SNG Bratislava, NG Praha.
Popri bohatej umeleckej tvorbe pôsobil počas svojho života Trizuljak ako organizátor spoločenského života výtvarných umelcov, zaslúžil sa o založenie galérií: Galéria hl. mesta SR Bratislavy, galérie v Trenčíne, Nitre, Komárne a v Humennom... Stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský Fond Výtvarných Umení ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave.

Prierez kariéry:

1947 Prvýkrát vystavuje spolu s J. Filom a E. Paulovičom v Banskej Bystrici.
1945 - 1949 Absolvuje štúdium na pražskej Akadémii Výtvarných Umení v ateliéri profesora Karla Pokorného.
1949 Začiatok pedagogickej činnosti na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Popri školských povinnostiach usilovne tvorivo pracuje, čoho výsledkom je pravidelná účasť na domácich výstavách. Na VŠVU pôsobil až do roku 1972.
1950 Svadba s Evou Řehůřkovou – Trizuljakovou, študentkou druhého ročníka VŠVU. Prvá účasť na zahraničnej výstave česko-slovenskej plastiky vo Viedni. Potom nasledovalo množstvo ďalších výstav v zahraničí v rámci česko-slovenských, slovenských alebo medzinárodných expozícií.
1958 Stal sa členom skupiny 29. augusta, s ktorou až do roku 1961 pravidelne vystavuje.
1959 Laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda za plastiku Víťazstvo pre pylón bratislavského Slavína. Udelená osobitná cena za účasť na výstave a súťaži k 15. výročiu oslobodenia Česko-Slovenska v Prahe a Bratislave.
1961 Založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch. V rokoch 1961 – 1970 bol predsedom organizačného výboru.
1963 Organizuje a absolvuje zváračský kurz so sochármi J. Hovorkom, J. Jankovičom a J. Kulichom.
1964 – 1969 Člen výboru a predsedníctva Zväzu slovenských výtvarných umelcov; predseda sekcie maliarov, sochárov, grafikov a reštaurátorov.
1967 Menovaný za predsedu organizačného výboru medzinárodnej výstavy mladých umelcov Danuvius v Bratislave. Bol aj zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a spoluorganizátor sympózií v maľbe a dreve Moravanoch. Zaslúžil sa o zriadenie Galérie mesta Bratislavy, Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, galérie v Komárne a naposledy v Humennom (1988 – 1989).
1972 V dôsledku „normalizácie spoločensko-politickej situácie“ musel zanechať pedagogickú prácu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a stiahnuť sa z verejného a spoločenského života takmer na 20 rokov. Počas týchto rokov sa intenzívnejšie venoval výtvarnému dotvoreniu sakrálneho priestoru, vytvoril nespočetné množstvo plastík s náboženskou témou (Ukrižovanie, postavy svätcov), návrhy na oltáre, ambony, svätostánky.

Ocenenia:

1951 Udelili mu Národnú cenu za sochárstvo a II. cena za účasť v súťaži k 10. výročiu oslobodenia
Česko-Slovenska.
1956 1. cena za účasť v celoštátnej súťaži na Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej
Bystrici (s Ing. arch. K. Palušom).
1957 1. cena za účasť v celoštátnej súťaži na Pamätník pre bratislavský Slavín (v kolektíve s T. Barffayom a J. Kulichom). Ocenený striebornou medailou za účasť na Bienále v Sao Paulo.
1966 Udelená cena Cypriána Majerníka.
1985 Udelený titul zaslúžilý umelec.
2006 Ocenený Cenou Fra Angelica, in memoriam, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska za význačný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku.