Gymnázium v Skalici, Szolnoku a v Bratislave
Teológia v rakúskom Scheibse a v Bratislave

Po gymnaziálnych štúdiách vstúpil v roku 1846 do rehole kapucínov a roku 1853 bol vysvätený za kňaza. Po smrti biskupa Š. Moyzesa sa stal tajomníkom Matice slovenskej a odišiel do Martina. Po zrušení Matice slovenskej (1875) sa vrátil do Skalice.

V tomto období doľahla na Sasinka perzekúcia maďarónsky zmýšľajúcich činiteľov, preto odišiel do Prahy, kde pôsobil najskôr v redakcii katolíckych novín Čech, potom ako duchovný správca nemocnice Milosrdných sestier. Po návrate na Slovensko (1892) býval krátko v Radošovciach, Kútoch a napokon odišiel do rakúskeho Mariazellu, bol tu spovedníkom.
Od roku 1901 žil na odpočinku v kláštore Milosrdných bratov v Grazi. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1930 prevezené do Skalice a uložené v krypte kaplnky sv. Anny.
Vo Sv. Jure je po Sasinkovi pomenovaná ulica.

Pôsobenie

Rehoľný kazateľ v Tate, Pezinku, Budíne, Ostrihome, Bratislave, Banskej Bystrici a Skalici
1857 Správca farnosti Rača
1864 Profesor dogmatiky na teológii v Banskej Bystrici
1865 Opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej uložených v Banskej Bystrici
1869 Tajomník Matice slovenskej a redaktor Letopisu Matice slovenskej
1870 Dopisujúci člen Kráľovskej českej spoločnosti náuk v Prahe
Redaktor Slovenského letopisu
1888-92 Redaktor katolíckych novín Čech, duchovný správca nemocnice Milosrdných sestier

tvorba

F.V. Sasinek bol všestranne nadaný. V počiatočnom období písal publikácie s matematickou, filozofickou, jazykovednou a teologickou problematikou. Bol rodeným rečníkom, kázal nielen po slovensky, ale pôsobil aj ako nemecký kazateľ v Banskej Bystrici.
Napísal okolo 2500 štúdii a článkov, z toho asi 250 venovaných historickej problematike. Zameriaval sa predovšetkým na Uhorsko, keď na túto tému napísal niekoľko publikácií - Dejiny kráľovstva Uhorského I-II, Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Die Slovaken, Sv. Method a Uhorsko, Arpád a Uhorsko, Dejepis Slovákov, atď. Spracoval najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov. Významná bola jeho editorská činnosť, najmä samostatné vydanie Archívu starých Česko-slovenských listín.