Belo Kapolka sa narodil v Hostiach v roku 1935. Študoval v Kežmarku a v Brne na Vojenskej technickej akadémii, potom pracoval ako vedúci chatár vo Vysokých Tatrách na Rysoch, Solisku, Zbojníckej a Téryho chate.
Námetmi pre jeho literárnu tvorbu bol život ľudí - nosičov, chatárov, drevorubačov, športovcov a návštevníkov tatranských hôr.
Vo Vysokých Tatrách pôsobil od roku 1958, naposledy ako chatár Téryho chaty. Je autorom mnohých esejí, úvah a glos, ktoré publikoval v novinách a časopisoch.
Tragicky zahynul na Hrebienku.
Do slovenskej literatúry vstúpil ako poviedkar prvotinou Kanadské smreky. Jeho život i tvorba majú pečať originálnej osobnosti, ktorá sa prejavila i v publicistickej tvorbe, v aktuálnych úvahách a esejach. Dlhé roky pôsobil na Téryho chate, čo dnes návštevníkom slovenských veľhôr pripomína turistický chodník nesúci jeho meno. Kapolkov chodník je súčasne i názov knihy, ktorá vyšla v tomto roku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov s podtitulom Pocta Belovi.

tvorba

Knižne vyšli súbory poviedok, novely a romány:

1968 Strecha
1974 Kanadské smreky
1974 Chodníky bez značiek
1978 Sivá hmla kryje sýteho sysľa
1984 Mesiac nad Prostredným hrotom
1993 Aby nám neodišlo srdce

Posmrtne zostavili výber z jeho nepublikovaných esejí a úvah, ako aj aktuálnych publikovaných materiálov zborník Kapolkov chodník (1995)