Narodil sa v rodine remeselníka Juraja Matúšku a jeho manželky Zuzany rod. Bencúrovej. V Dolnom Kubíne bol jeho učiteľom národne uvedomelý Leopold Bruck. Na bratislavskom lýceu sa spoznal so štúrovcami - s Jankom Kráľom ho spájalo nielen spoločné štúdium teológie, ale celoživotné priateľstvo.
V roku 1839 sa stal mimoriadnym, neskôr riadnym členom Ústavu reči a literatúry československej. V Bratislave žil ako študent až do marca roku 1844, keď sa rozhodol odísť do Tisovca, aby vykonal u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky.
V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách.
Revolučný meruôsmy rok oživil spoločenskú činnosť Janka Matúšku. Spoločne s inými významnými oravskými mužmi, Samuelom Novákom a Ctiborom Zochom, patril k popredným predstaviteľom Slovenského povstania na Orave. Neúspešný výsledok povstania zanechal ťažké stopy na Matúškovom zdraví a osudovo ovplyvnil celý jeho ďalší život. Nepriazeň prírody a hôr severnej Oravy, v okolí Mútneho, kde sa na jar roku 1849 skrýval pred Görgeyho gardami, ťažko zasiahla Matúškov organizmus. Literárne sa odmlčal.
Stal sa úradníkom na súde, kde pôsobil s Hviezdoslavom a Belom Kleinom-Tesnoskalským. Neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej. V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, v milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: „Svoji svojmu!“
Pôsobenie
vychovávateľ v rodine J. Cirulu, neskôr K. Veselovského v Oravskom Podzámku.
1851-61 vládny adjunkt v Trstenej
1861-70 expedítor
1870-75 správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne
Príležitostná známka
1. 9. 1994 vydalo Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác príležitostnú poštovú známku "Nad Tatrou sa blýska..." v nominálnej hodnote 34 Sk. Na známke je text "Janko Matúška - spevec slovenský" a "Nad Tatrou sa blýska..., 1844-1994", ďalej portrét autora textu slovenskej hymny a alegorická postava slovenskej ľudovej piesne Kopala studničku, na nápev ktorej sa pieseň spieva.
|
Literárnou činnosťou počas štúdií v Bratislave sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik. V prvej časopisecky uverejnenej povesti Svätý zákon (1842) propagoval názory Ľ. Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. V ďalších veršovaných historických povestiach (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť) zdôrazňoval romantickú osudovosť. Písal tiež balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky. V dramatickej tvorbe (Siroty, 1846) a prozaických prácach (Zhoda liptovská, 1848) nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie.
Literárne dielo Janka Matúšku neuzrelo ako celok svetlo sveta za básnikovho života (jedinou knihou vydanou za jeho života bola kniha Siroty). Usporiadal a vydal ho až po národnom oslobodení Slovákov v Československej republike osobný ctiteľ Janka Matúšku, Jaroslav Vlček, pod názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické (Matica slovenská, Martin, 1921). Pripomenul tak nielen 100. výročie básnikovho narodenia, ale preukázal i vernosť Matúškovej pamiatke, ktorú oživoval aj ako účastník pietnej spomienkovej slávnosti pri príležitosti odhalenia pomníka na jeho dolnokubínskom hrobe v roku 1879.
Piesne
Pri uvítaní bratov v Ústave dňa 9.9.1843 (Nitra, 1844)
Nad Tatrou sa blýska... (1844)
Piesne a balady na motívy ľudových povestí
Kozia skala
Púchovská skala
Hrdoš (Nitra II, 1844)
Sokolíček plavý
Preletel sokolík nad tichým Dunajom
Slepý starec
Po dolinách
Vzdychy spod Lysice.
Dramatická tvorba
Siroty (1846)
Historická novela: Zhoda liptovská (Orol tatranský II, 1848)
Preklady: Mickiewicz (Dziady)
Nad Tatrou sa blýska
Pieseň Nad Tatrou sa blýska vznikla za osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta námestníka Katedry reči a literatúry československej v Prešporku na Silvestra v roku 1843. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844). Svedčia o tom slová piesne i nadpis jej najstaršieho známeho zápisu Prešporský Slowáci, budaucí Lewočané. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy nachádzame vo viacerých rukopisných spevníkoch. Znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Vytlačili ju ako leták.
J. Matúška napísal báseň niekedy v januári alebo vo februári 1844 na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou česko-slovenskej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou (podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov).
|