Ľudovú školu navštevoval v rodisku
1881 - 1882 študoval na nemeckej škole v obci Bulkes (súčasný Maglić, Vojvodina),
1882 - 1883 na nemeckej obchodnej akadémii v Novom Sade, v r. 1908 zložil staviteľskú skúšku.

Výraznejšie sa Milan Michal Harminc uplatnil u architekta Schikedanza pri spolupráci na dôležitých projektoch pre uhorské milenárne oslavy (pamätník na Námestí hrdinov, 1896; pavilón Műcsarnok, 1894 - 1895; v Budapešti). Ako stavebný podnikateľ navrhoval a staval najmä nájomné a rodinné domy (pred 2. svetovou vojnou ich postavil v Budapešti okolo 45). Na Slovensku, najmä v Turci a Liptove, navrhoval obytné, továrenské a administratívne budovy, banky a kostoly. V roku 1902 napríklad v Liptovskom Mikuláši volku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu, s osobitnou slovenskou izbou, v záhrade s ľudovou zrubovou stavbou s maľovanými a vyrezávanými okenicami.

Závažné dielo v jeho tvorbe predstavuje výstavba Slovenského národného múzea v Martine (v súťaži na návrh múzea vyhral 1. cenu), pri ktorej použil klasicistické prvky (budovu slávnostne otvorili 3. 9. 1908). V Martine postavil secesnú vilu Dr. J. Kohúta, v Budapešti monumentálnu budovu pre srbskú pravoslávnu cirkev (tzv. Thokolanyum), na ktorej použil pseudorománske a pseudogotické architektonické prvky. Na budove Tatra banky v Martine skromnými prostriedkami dosiahol monumentálny výraz. Neskôr staval továrenské objekty pre firmu Lacko-Pálka v Liptovskom Mikuláši (1915 - 1916), v roku 1916 vytvoril veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci (bývalé Szontághovo sanatórium), riešený ako päťposchodová budova s terasovite ustupujúcimi balkónmi a pôsobiaci moderne a funkčne (dokončili ho až v roku 1925). V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických a secesných vplyvov a orientoval sa väčšmi na európsku architektúru. Po príchode do Bratislavy adaptoval budovu riaditeľstva Obchodnej a priemyselnej komory so zmyslom pre staré architektonické formy.

V duchu monumentálneho klasicizmu postavil budovu Tatra banky, na Zemedelskom múzeu (dnes Slovenské národné múzeum, na nábreží Dunaja) použil klasicistické prvky. Túto etapu, v ktorej používal ešte historizujúce prvky, zavŕšila prestavba hotela Carlton-Savoy (1928) na luxusný podnik. V 20. rokoch sa jeho projekty postupne zjednodušovali, čo sa v rokoch 1929 - 1930 dokumentovalo stavbou evanjelického a.v. kostola v Bratislave (na Legionárskej ulici), tvoriaceho proporčne výrazne členené kubické bloky, bez historizujúcich článkov alebo detailov. Príklon k modernej architektúre charakterizujú aj ďalšie stavby: sanatórium Palace v Novom Smokovci s výraznými loggiami, dom Slovenskej ligy v Bratislave so zabudovaným kinom, ale najmä budova SNM v Martine, s 37 výstavnými miestnosťami. Z ďalšej tvorby vynikol súbor administratívnych budov v Spišskej Novej Vsi, niektoré administratívne a obytné budovy a dostavba nemocnice v Skalici (1947). Poslednou stavbou podľa jeho návrhu bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami. Je tiež autorom takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry konca 19. a I. polovice 20. storočia.

Od roku 1887 bol členom Slovenského spolku v Budapešti neskôr jeho knihovníkom a predsedom, bol tiež účastníkom augustových slávností v Martine. V Budapešti sa zúčastňoval na vydávaní slovenských časopisov (Slovenský denník, Slovenský týždenník), organizoval divadelné predstavenia, zabezpečil výstavy niektorých mladých slovenských výtvarníkov. V roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií, v rokoch 1921 - 1923 bol prvý predseda Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko a v rok 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov.

Pôsobenie
1886 - 1890 zamestnanec firmy Neuschloss
1893 - 1894 kreslič a projektant u Jána N. Bobulu
1894 - 1897 u architekta A. Schikedanza
1897 - 1915 majiteľ projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti
1915 pôsobenie v Liptovskom Mikuláši
1922 - 1951 architekt v Bratislave

tvorba

Rodinné domy a vily:
* dom Zimányho, Dolný Kubín (1902)
* Slovenský dom Dr. Stodolu, Liptovský Mikuáš (1902)
* dom Dr. Markoviča, Nové Mesto nad Váhom (1904)
* dom Dr. J. Kohúta, Martin (1908)
* dom Pazzetiho, L. Mikuláš (1916)
* dom Dr. M. Mičuru, Bytča (1919)
* dom Dr. E. Stodolu, Bratislava (1924)
* dom Dr. Fábryho, Bratislava (1924 - 1925)
* dom Vágha, Nový Smokovec (1926)
* dom s obchodom pre J. Fischera, Bratislava, Suché Mýto (1928 - 1929)
* vila Lengyel, Nový Smokovec (1931)
* dom P. Hubku, N. Smokovec (1931)
* dom M. Fulekovej, Prievidza (1945)
* Slovenská búda staviteľa Doležala, Skalica (1946)
* domy sídliska Oravská dedina pre presídlencov, Trnava (1941, nerealizované)

Verejné stavby:
* Slovenská banka, Ružomberok (1901 - 1902)
* Okresný súd, Myjava (1904 - 1906)
* SNM, Martin (1905-08)
* Tatra banka, Martin (1910)
* Slovenská hospodárska banka, Trnava (1914 - 1915)
* továrenské budovy (garbiareň) Lacko-Pálka, Liptovský Mikuláš (1915 - 1916)
* Palace sanatórium Dr. Szontágha, Nový Smokovec (1917 -1925)
* Tatra banka, Bytča (1919)
* domy sporiteľne a mestské domy s ateliérmi, Martin (1921 - 1922)
* Tatra banka, Nám. SNP v Bratislave (1922 - 1925)
* internát VŠP, Nitra (1926 - 1928)
* Zemedelské múzeum (dnes Slovenské národné múzeum), Bratislava (1925 - 1928)
* hotel Carlton-Savoy, Bratislava (1928)
* domov Speváckeho spolku slovenských učiteľov, Trenčianske Teplice (1930)
* pavilón infekčnej nemocnice, Žilina (1930)
* dostavba kina a hotela Reduta, Poprad (1931)
* nová budova SNM, Martin (1931)
* okresný úrad, Poprad (1931)
* pavilón pôrodnice, Martin (1931-38)
* kúpeľný komplex, Trenčianske Teplice (1. cena v súťaži, nerealizovaný, 1934)
* Palace Sanatórium, Nový Smokovec (1934)
* dom Slovenskej ligy s kinom a pasážou, Bratislava (1934 - 1936)
* kúpeľný dom, Lúčky (1934 - 1948)
* Obecný dom a Hasičský dom, Uh. Ves (1937)
* Roľnícka vzájomná pokladnica, Trnava (1937)
* sanatórium TBC, Nová Polianka (projekt 1941, realizácia 1947 - 1952)
* nemocnica Milosrdných bratov, Skalica (1941 - 1944 a 1947)

Školy:
* Hyne (1902)
* Skalica (1912)
* Kráľová nad Váhom (1928)
* Krásna Hôrka nad Hornádom (1936)
* Poprad (1930)
* Radošovce (1930)
* Rača, Selice (1931)
* Vráble (1932)
* Banka, Nitra (1932 - 1933)

Kostoly:
* Pribylina, evanjelický kostol (1901 - 1902)
* Veľká Kubrá, rímsko-katolícky kostol - historizujúca stavba s jednoloďovým priestorom s polkruhovou apsidou a vežou predstavanou na ose hlavnej fasády kostola (1905)
* Černová, rímsko-katolícky kostol (1906 - 1907)
* Prietrž, evanjelický kostol (1907)
* Balassagyarmat, srbský pravoslávny kostol (1908)
* Báhoň, rímsko-katolícky kostol (1914)
* Liptovská Porúbka, evanjelicý kostol (1915)
* Teplička nad Váhom, rímsko-katolícky kostol (1924)
* Pliešovce, evanjelický kostol (1928)
* Bratislava, evanjelický (1929 - 1931)
* Rabča, rímsko-katolícky kostol (1929)
* Urmince, rímsko-katolícky kostol (1931)
* Zuberec, rímsko-katolícky kostol (1933)
* Veľký Grob, evanjelický kostol (1934)
* Držkovce, rímsko-katolícky kostol (1935)
* Krásna nad Hornádom, rímsko-katolícky kostol (1935)
* Žilina, evanjelický kostol (1935 - 1936)
* Senica, rímsko-katolícky kostol (1938)
* Púchov, rímsko-katolícky kostol (1939)
* Bolešov, rímskokatolícky kostol sv. Ondreja (1939)
* Novoť, rímsko-katolícky kostol (1940)
* Lamač, rímsko-katolícky kostol (1947)
* mauzóluem rodiny Kuffnerovcov, Sládkovičovo (1926)
* Nový Sad, prestavba "saborneho" kostola srbskej pravoslávnej cirkvi
* Kovačica, prestavba evanjelického kostola
* Aradáč, prestavba evanjelického kostola (1907)