Ladislav Moyš pochádzal zo zemianskeho rodu. Mal 4 súrodencov, 2 sestry a 2 bratov.
Ľudové školy navštevoval Ladislav Moyš v Michale, Ružomberku, nižšie gymnázium v Ružomberku a v Levoči, vyššie gymnázium vo Vacove. Teológiu študoval v Spišskej Kapitule.
V roku 1891 bol vysvätený za kňaza, pôsobil v Kľuknave, Vydrníku, Ružomberku, Markušovciach, Chrasti nad Hornádom, Lúčkach, Liptovskom Michale, Hornej Zubrici (Poľsko). V roku 1907 sa stal administrátorom v Haligovciach. Stopy svojho pôsobenia tu zanechal ešte v predchádzajúcom období. Založil ľudové knižnice v Chrastí a Spišskej Starej Vsi. Písal do slovenských novín. Pre rozširovanie proslovenskej literatúry a poburovanie bol súdne stíhaný. V rokoch 1918 - 1920 bol županom v Užhorode, pôsobil v ňom po dobu 13 mesiacov. Pre toto obdobie bol Moyš uvoľnený z cirkevnej služby.
Spolu s Vavrom Šrobárom organizoval politický život na Slovensku. V roku 1920 bol hlavným členom delegácie Klubu slovenských poslancov do USA. Odišiel s významným politickým poslaním - získať podporu amerických Slovákov pre československú ústavu z roku 1920. Išlo o protiopatrenie namierené voči autonomistickým tendenciám reprezentovaným Hlinkom a jeho Slovenskou ľudovou stranou. Moyš bol zástancom jednotnej republiky. V USA navštívil 12 štátov, v ktorých predniesol pred krajanmi 59 prednášok, najviac z nich v New Yorku. Celá akcia mu vyniesla zúrivú, až vulgárnu kampaň ľudákov v tlači. Nazývali ho "županom užhorodským a Judášom Iškariodským" (podľa citátu údajného krajana, publikovaného v Slováku).
V roku 1921 sa Ladislav Moyš vrátil do kňazskej služby. Stal sa administrátorom farnosti v rodnom Michale. Počas jeho pôsobenia, došlo k zjednoteniu cirkevnej správy Lipt. Sv. Michala - ľupčianskej strany, podliehajúcej dovtedy cirkevnoprávne farnosti v Nemeckej Ľupči, s materskou farnosťou Sv. Michala. Táto spoločná iniciatíva Ladislava Moyša a Vincenta Malinaja sa uskutočnila v roku 1922. Na sklonku roku 1925 bol Ladislav Moyš penzionovaný.
Ladíslav Moyš prispieval do Národných novín a do Ľudových novín.
Zaslúžil sa o organizáciu rozhlasového vysielania na Slovensku. Bratislavská pobočka Rádiojournalu začala vysielať 3. augusta 1926 a ako provizórne štúdio slúžilo javisko koncertnej siene vo Vládnej budove na Vajanského nábreží. Organizátormi rozhlasového vysielania a riaditeľmi bratislavskej i košickej pobočky Rádiojournalu sa stali Ladislav Moyš (1927 - 1937) a Miloš Ruppeldt, hudobný odborník, zakladateľ Hudobnej školy pre Slovensko, Speváckeho zboru slovenských učiteľov, amatérskej Slovenskej filharmónie a ďalších významných inštitúcií. Vo funkcii riaditeľa sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj rozhlasového vysielania na Slovensku. V rozhlase pracoval až do roku 1937, keď odišiel na odpočinok.
|