“Ráno sa tešiť, že ešte žijem, sa mi máli.”

Rodáčka z Viedne sa za slobodna volala Klimplová. Jej budúci manžel, Jozef Múdry, vstúpil do života krasokorčuliarky Viedenskej revue ako manažér vystúpení populárneho telesa na Slovensku. Pani Hilda vystupovala neskôr v tanečnom páre s legendárnym Emilom Skákalom, mužom, ktorý zabezpečil Bratislave prvé ME 1958 a šokoval svet, keď počas nich premenil práve čerstvo zakrytý zimný štadión na kvetinovú záhradu.

Dvadsať rokov prežila vo Viedni, šesťdesiat v Bratislave. Okrem Nepelu vychovala aj ďalších výborných slovenských krasokorčuliarov E. Grožajovú, A. Wlachovskú-Búřilovú, M. Filca a M. Šošku. Jej zverenkyňou bola tiež juhoslovanská krasokorčuliarka Sandra Dubravčičová, ktorú doviedla k európskemu striebru a k pocte poslednej bežkyne s ohňom na sarajevskej zimnej olympiáde 1984. Istý čas trénovala aj posledného slovenského krasokorčuliara, ktorý sa výraznejšie zapísal do dejín svetového krasokorčuľovania, Jozefa Sabovčíka. Patnásť rokov svojho života však Hilda Múdra venovala Ondrejovi Nepelovi, ktorého trénovala od roku 1958 až do jeho odchodu ku profesionálom v roku 1973. Priviedla ho k olympijskému prvenstvu v Sappore, k trom titulom majstra sveta (1971-73), piatim titulom majstra Európy (1969-73) a osemnásobnému majstrovskému titulu ČSSR.

Manželka prezidenta Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová odovzdala 18. marca 2005 na Zimnom štadióne v Nitre ceny víťazom I. ročníka Pohára Hildy Múdrej, medzinárodných majstrovstiev Special Olympics v krasokorčuľovaní, nad ktorým prevzala záštitu. Doteraz sa podobné majstrovstvá uskutočnili iba vo Viedni, prvé na Slovensku boli zorganizované práve vďaka Hilde Múdrej.

tvorba

Ocenenia

Cena medzinárodného olympijského výboru za etiku
Cena Pierra de Coubertina
Za Ondreja Nepelu prebrala v roku 2000 z rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera trofej pre najlepšieho slovenského športovca storočia.