1949 – 1953 Fakulta inžinierskeho staviteľstva SVŠT, Bratislava
1957 fakulta choreografie na VŠMU, Bratislava
1974 docentúra
1982 profesúra

Narodil sa v rodine výpomocného horára vo veľkom polesí Poľany Jána Nosáľa. Mal ešte troch súrodencov. Najväčšiu zásluhu na tom, že sa jeho život nezviazal s hriňovskými lazmi, že tu nezostarol zodratý tvrdou robotou a nepoznaný, mal jeho otec. On rozhodol dať synov do škôl, čo bolo na tú dobu odvážne. Túžil mať z neho lekára, mama sa nádejala, že sa stane farárom. Nevyhovel ani jednému z rodičov. Očaril ho budovateľský ošiaľ. V roku 1947 sa začalo vo veľkom budovať, stavať, a tak sa zapísal na „stavarinu." Zo stavebnej fakulty po absolvovaní niekoľkých semestrov prešiel nakrátko na architektúru a potom sa vrátil späť. Tu si osvojil racionálne myslenie, čo ocenil až neskôr. Už počas vysokoškolského štúdia bol tanečníkom v Lúčnici. Po promócii učil iba pol roka. Potom zavesil „stavarinu“ na klinec a venoval sa iba tancu. Neodradilo ho, ani keď harmonikár Nemčok mu pri pohľade ako skúša prvé odzemkárske kroky, povedal, že z neho nič nebude. S tréningom neprestal. Za krátky čas sa vypracoval z tanečníka na choreografa a umeleckého šéfa najznámejšieho folklórneho súboru Lúčnica.

Ľudovému tancu sa potom venoval profesionálne. Významnou mierou prispel k vybudovaniu tanečného súboru Lúčnice, k jeho organizačnej stabilizácii a umeleckému rastu. Ako umelecký vedúci a choreograf ovplyvnil umelecký vývoj súboru Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Jeho taktovkou prešlo vyše šesťsto tanečníkov a vychoval vyše tridsať profesionálnych choreografov. Dôverne poznal autentický folklórny materiál a stvárnil ho divácky príťažlivým, ale umelecky náročným spôsobom. Jeho tvorba obsahuje choreografie od umeleckého stvárnenia pôvodných ľudových tancov s jednoduchým námetom až po väčšie štylizačné celky. S Lúčnicou navštívil mnoho štátov sveta. Spolupracuje aj s ďalšími folklórnymi súbormi doma aj v zahraničí.

Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Vyznačujú sa rešpektovaním pôvodnosti materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru. Najviac tanečných programov vytvoril pre Lúčnicu. Patrí k popredným predstaviteľom a propagátorom slovenského ľudového tanečného umenia doma i v zahraničí.

Amatérske súborové hnutie ovplyvňoval nielen svojou tvorbou v Lúčnici, ale aj činnosťou režiséra programov folklórnych festivalov v Strážnici, Východnej a Detve. Najvýraznejší však bol jeho osobnostný a odborný prínos vo funkcii predsedu odborných porôt choreografických súťaží a kvalitatívnych prehrávok celovečerných programov folklórnych súborov organizovaných Osvetovým ústavom v Bratislave (dnes Národné osvetové centrum).

Pôsobenie
Od 1949 pôsobil ako tanečník, postupne umelecký vedúci tanca a choreograf skupiny Odzemkárov, neskoršej zložky Lúčnice
Od 1951 umelecký vedúci a choreograf Lúčnice
Od 1972 interný pedagóg na Katedre tanečnej tvorby VŠMU (predtým externý pedagóg)

Ocenenia
1968 zaslúžilý umelec
1989 národný umelec
1997 Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy, udelený prezidentom republiky
1997 Čestné občianstvo mesta Detvy za umelecké stvárnenie, propagáciu folklórneho umenia Detvy a osobitý vklad pri rozvoji folklórnych slávností pod Poľanou v Detve
2001 Cena ministra kultúry za výnimočné celoživotné choreografické dielo
2002 Laureát Slovak Gold za rok 2002 za dlhoročný významný prínos pre slovenskú kultúru
2006 Na zasadnutí MsZ v Hriňovej, poslanci odsúhlasili udelenie čestného občianstva práve Prof. Štefanovi Nosáľovi. Pri príležitosti 115. výročia osamostatnenia sa Hriňovej od Detvy, sa konalo 10. septembra 2006 slávnostné zasadnutie MsZ, kde Prof. Štefan Nosáľ s vďakou udelené čestné občianstvo prijal.
2007 Laureát Pribinovho kríža I. triedy, udelený prezidentom republiky, za významný prínos k rozvoju slovenskej kultúry

tvorba

Tanečné programy pre Lúčnicu
1950 Zbojnícky tanec
1952 Detvianska veselica
1954 Stretnutie mladosti
1955 Radvanský jarmok
1956 Jarná voda
1956 Zbojnícka rozprávka
1958 Romano čapašík
1961 Cepíkový tanec
1961 Čerkaný
1964 Na obnôcke
1966 Čirčianka
1966 Hôrni chlapci
1968 Sviatok na Zemplíne
1970 Širákový
1971 S rúchom
1972 Romanes
1973 Palicový
1975 Jar
1975 Hry
1978 Pozdišovskí hrnčiari
1978 Priadky
1978 Hrnčiarsky čardáš
1978 Svadba
1983 Pieseň a práca a iné

Choreografická spolupráca s divadlom
Inscenácie opery Krútňava v Divadle J. K. Tyla, Plzeň 1960; v SND 1966; Belgickej kráľovskej opere, Antwerpy 1972; Beg Bajazid v SND 1957; Maľované na skle v SND 1974)

Choreografická spolupráca s filmom
1954 Rodná zem
1968 Rok na dedine

Spolupráca s ČST v Bratislave
Tanečné miniatúry – Lúčnica (1980, 1981, 1985, režisér M. Ťapák; dokumentujú jeho choreografickú tvorbu)

Knižná tvorba
1962 Na ceste k súčasnej choreografii
1984 Choreografia ľudového tanca
2000 Môj život Lúčnica