1901-1908 Akadémia výtvarných umení u profesorov Edmunda Hellmera a Jána Bitterlicha (za podpory Bratislavského umeleckého spolku), Viedeň

Najprv sa učil v štukatérskej a modelárskej dielni bratislavského dekoratívneho sochára Adolfa Messmera. Na bratislavských výstavách sa zúčastňoval od roku 1899. Bol všestranným sochárskym talentom a patril k najvýznamnejším slovenským sochárom v prvej polovici 20. storočia, hlavne v portrétnej plastike. Zemepisne je ťažisko jeho tvorby v Bratislave, ale s jeho komornými a monumentálnymi dielami: bustami, portrétmi, figurálnymi kompozíciami, sakrálnymi a studňovými plastikami, pomníkmi, pamätníkmi, plaketami, medailami, reliéfmi, sa môžeme stretnúť v 50 obciach a mestách na Slovensku, tiež v Maďarsku a Rakúsku. V roku 1912 modeloval dokonca aj hlavy a ruky figúrok pre bábkové divadlo bratislavského scénografa a krajinára Gustáva Wintersteinera. Realizoval viacero pamätníkov obetiam prvej svetovej vojny. Bol členom spolku Kunstverein v Bratislave.

Časť portrétov, sôch, monumentálnych prác zo sochárskej tvorby a kresieb je uchovaná v Galérii mesta Bratislavy, SNG a v Mestskom múzeu v Bratislave.

V komorných kompozíciách bol ovplyvnený secesiou, neskôr konštruktivizmom. Môžeme ho považovať za prvého učiteľa v sochárskom odbore u nás. V jeho ateliéri študoval aj Otakar Čičátka z Nových Zámkov.

Diela pochádzajúce z obdobia štúdií na Akadémii výtvarných umení vo Viedni tvorili kresby, ale aj plastiky zamerané na figurálnu kompozíciu a portrétnu tvorbu. Neskôr
sa orientoval na realistické stvárnenie modelu, pričom v povrchovom prevedení sa dotýkal poučiek secesného luminizmu, teda hry svetla a tieňa na modely. Takmer všetky diela sú poznačené známkami klasicizmu 19. storočia.

Zrelá tvorba z rokov 1911-1939 nesie v sebe známky alegórie, s presahom do expresie, ale aj samotnej expresie bez alegorickej mnohovravnosti. Podaktoré diela majú tendenciu svetelnej dematerializácie a sú dokladované vo fotodokumentácii tvorby. Významný trend dobového secesného tragizmu s klesajúcimi líniami a priestorovej uzavretosti tiež možno identifikovať v jeho dielach. V portrétnej tvorbe sa snažil o psychologické štúdie, kde sa prostredníctvom vizuálnej intuície dostával do ľudskej citovej oblasti. Dielami sa viac orientoval na napodobenie vnútorného sveta svojím citovým pokojom, než na známky odrazu vonkajšieho sveta. Tieto diela nadobudli ráz osobne subjektívny a individualistický.

Pôsobenie
1908 – 1910 študijný pobyt, Rím
1911 pôsobil a tvoril v Bratislave

Ocenenia
Gundelova plaketa
Víťaz o Pázmányov epitaf (na základe toho získal dvojročný študijný pobyt v Ríme) a iné

tvorba

Kresby
1902 Otroci
1904 Šalamúnov súd a iné

Plastiky
1902 Dvojportrét dievčat
1902 Podobizeň Irmy, dcéry maliara Pithorda
1903 Materinská láska
1903 Kanonik Danko
1903 Hlava dievčaťa
1920 Alchymista (patrí medzi najvýznamnejšie komorné plastiky)
1926 kópie alegorických plastík od Antona Brandla a iné
Studňová plastika
1938 Dievča so srnkou v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí a iné

Portréty
K. Kaňku a iné
1903 podobizeň dcéry maliara Škrovánka

Busty
maliara E. Majscha
1918 bratislavského archivára dr. Jána Batku a iné

Plakety
K. Ujlakiho-Neusidlera
Ž. Steinera
K. Stampfela a iné

Náhrobníky
P. Pázmánya v bratislavskom dóme
K. Kaňku na Ondrejskom cintoríne v Bratislave
1919 Narcisa Heima, Ondrejský cintorín, Bratislava, a iné

Pomníky
1905 Materinská láska
1907 Justiho pomník v bratislavskom Horskom parku
1908 – 14 Pázmanyho epitaf v bratislavskom dóme
1912 Prometeus
1921 speváčky O. Trebitschovej v Bratislave-Petržalke
1929 Ženská hlava
1932 Agitátor
Š. Pálffyho pre Bratislavu
J. Madácha v Dolnej Strehovej (považovaný za najlepší pomník)
pomník padlým v prvej svetovej vojne v Bratislave na ulici Francúzskych partizánov a iné

Ostatné
1902 Dievčatá s vrkočmi
1920 Vzkriesenie
1920 Paganiny
1922 Thalata
1927 Smútiaci anjel
1931 Flóra
1933 Eva
1933 Symbol duše a iné