ľudová škola, Miková
meštianka, Medzilaborce
gymnázium, Prešov a Humenné
1949 - 1951 štúdium ruštiny a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, Bratislava
1951 - 1956 štúdium na Filozofickej fakulte univerzity, Petrohrad
1965 obhájil na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe kandidátsku prácu na tému Ruská literárna kritika 20. rokov
1969 habilitoval sa na docenta prácou Od futurizmu k literatúre faktu
|
Vasiľ Choma sa narodil v maloroľníckej rodine. Začiatky jeho literárnokritického záujmu spadajú ešte do gymnaziálnych rokov. Aktívne sa však začal venovať literárnovednej a kritickej činnosti najmä po ukončení štúdia. Sústredil sa najmä na modernú ruskú literatúru, o ktorej publikoval desiatky štúdií, článkov a recenzií v odbornej i v periodickej tlači a vedeckých zborníkoch. Pozornosť venoval bádateľskej práci v oblasti česko-slovenskej rusistiky.
Analyzoval tiež moderné literárne smery v európskych literatúrach a v ich kontexte i tvorbe velikánov ruskej literatúry - Blok, Belyj, Soloviev, Briusov, Chlebnikov, Majakovskij, Jesenin, Pasternak, Achmatovova a iných, z takých aspektov, ktoré sa v oficiálnej, a nielen sovietskej literárnej kritike, vtedy nepertraktovali.
O moderných literárnych smeroch v ruskej literatúre referoval aj na domácich a medzinárodných sympóziách a konferenciách (Česko, Belgicko, Ukrajina, Rusko, Nemecko, Rakúsko).
Jeho štúdie, články a recenzie o poézii a próze strednej a staršej generácie ukrajinských literátov boli uverejnené v časopisoch Dukľa, Družno vpered a tiež v rôznych odborných zborníkoch a publikáciách (Literatúra československých Ukrajincov, 1968 a mnohých iných).
Žije v Bratislave.
Pôsobenie:
- odborný asistent na Vysokej škole pedagogickej v Prešove
- ústredný školský inšpektor Povereníctva školstva a kultúry
1960 Filozofická fakulta UK, Bratislava
1969 námestník ministra kultúry
1973 - 1985 pôsobil v diplomatických službách, najprv vo funkcii radcu I. triedy ako zástupca veľvyslanca na ZÚ ČSSR v Bruseli (1973 - 1977), potom ako stály vedúci ZÚ ČSSR v Zairskej republike (1980 - 1984), kde významne prispel k oslobodeniu 66 československých občanov, ktorých roku 1983 zajali v Angole Savimbiho žoldnieri
1984 požiadal o uvoľnenie z diplomatických služieb a odišiel pracovať do Bratislavy, na SNR, z ktorej pre nesúhlasné politické názory musel odísť
vrátil sa k pedagogickej práci na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, na ktorej pôsobil až do augusta 1993
Ocenenia:
2002 Cena Ivana Franka za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku
Rozvitok rusinskoj poeziji v Slovaččyny vid 20-ch rokiv XX. stolitťa (Rozvoj rusínskej poézie na Slovensku 20. rokov XX. Storočia)
|