Paľo Bielik je zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie. Česko-slovenskú kinematografiu obohatil ako herec, režisér a scenárista.
Spočiatku hral ochotnícke divadlo v Banskej Bystrici. V roli Jánošíka z rovnomennej hry od Jiřího Mahena si ho všimol Karol Plicka a doporučil ho Martinovi Fričovi pre titulnú rolu filmu Jánošík (1936). Išlo o druhé spracovanie legendárneho príbehu o slávnom zbojníkovi. Úspech filmu priviedol Bielika na profesionálnu divadelnú dráhu v Slovenskom národnom divadle. (1939 - 1941). Počas vojny sa začal zaoberať krátkym filmom a po roku 1945 sa stal režisérom celovečerných hraných filmov.
Po svojom debute u Martina Friča hral aj v niektorých ďalších filmoch tohto významného režiséra (Hordubalové, Čapkove poviedky). Pri natáčaní vôbec prvého na Slovensku vyrobeného filmu Varúj! bol Fričovým spolurežisérom a vytvoril i jednu z hlavných postáv.
Počas vojny začal Paľo Bielik nakrúcať krátke filmy, neskôr sa venoval tvorbe úspešných celovečerných snímok. Spolu s Karolom Krškom nakrútil dokumentárny film Za slobodu, v ktorom použil zábery zo Slovenského národného povstania.
S autentickým materiálom pracoval Bielik i na svojom hranom filme Vlčie diery zroku 1948. Pri nakrúcaní mu pomáhala Československá armáda a Zväz partizánov. Vo filme si zahrala plejáda vynikajúcich slovenských hercov ako Ladislav Chudík, Jozef Budský, František Dibarbora, Martin Ťapák a mnohí ďalší. K vojnovej tematike sa Paľo Bielik vrátil v snímke Štyridsaťštyri v roku 1957. Získal za ňu osobitné čestné uznanie a Cenu FIPRESCI na 11. MFF Karlove Vary v roku 1958. V roku 1959 nakrútil legendárny film Kapitán Dabač v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom.
V šesťdesiatych rokoch oživil Paľo Bielik Jánošíka v tretej filmovej verzii, ktorá patrí ku klenotom slovenskej kinematografie. Film nakrútil v rokoch 1962 a 1963 pri príležitosti 250. výročia Jánošíkovho úmrtia.
S prácou režiséra skončil po nakrútení dramatického príbehu Majster kat (1966) a filmu Traja svedkovia z roku 1968.
Filmy slovenského herca a režiséra boli prevažne baladicky ladenými príbehmi silných, energických charakterov, z ktorých nejeden končí tragicky, zatiaľčo veselé témy sú skôr výnimkou.
Ocenenia:
1958 Cena FIPRESCI za film Štyridsaťštyri (11. MFF, Karlove Vary)
1968 titul národný umelec
|